Celé detstvo som strávila nad knihami, nechcelo sa mi ani von. Nič tam nemohlo byť zaujímavejšie ako v príbehoch o sirote Anne, s ktorými žijem až dodnes. A stovky ďalších postáv a postavičiek, o ktorých osudoch som mohla čítať kolom dokola a nikdy sa mi nezunovali a ich osudy poznačili môj ďalší život. Spomienky na detstvo sú spomienkami na detské knihy. A moja mama vždy presne uhádla, aké mi má kúpiť. Žiaľ, sú to iba spomienky. V oboch prípadoch. Vydavateľstvo Mladé letá, jediné, vďaka ktorému vtedy knihy čítalo oveľa viac detí ako dnes, jestvuje už 60 rokov a o niečo viac ako polovicu z nich som tam strávila aj ja. Na tie časy sa zabudnúť nedá, pretože taký kolektív a také pracovné nadšenie sa dnes nájde len ťažko. Každý z redaktorov, ktorý sa podieľal na tvorbe detských kníh, zanechal v nich kus svojho srdca, nezmazateľnú stopu, ktorú musí každý, kto knihy číta, pocítiť. Všetci do jedného si niesli so sebou kus detstva, v očiach im hrali šibalské ohníčky, ich fantázia a humor nemali hraníc a spoločná radosť z vyjdených kníh ich čoraz väčšmi stmeľovala. Tie knihy s krásnymi ilustráciami v nás vzbudzovali obdiv, dôveru, aj akýsi rešpekt, bol to takmer vždy sviatok, keď vyšla nejaká nová. Spoločná radosť sa vždy oslávila – kde ste všetci: Lýdia, Magduška, Margo, Slávka, Elenka, Gusta, apuško, Vlasta a všetci ostatní? Vietor nás zavial každého inam, niektorých až tam, odkiaľ niet návratu, ale z našich spomienok sa nikdy nestratíte. Na našom jubilejnom stretnutí nás bolo dosť a spomienok ešte viac. Nasmiali sme sa, keď sme si pripomenuli nielen mnoho veselých, ale aj dramatických zážitkov a zdalo sa mi, že sa nikto nezmenil a pokojne by sme mohli v tej zostave na druhý deň pokračovať. Ale, nebolo by v čom. Všetci sú už inde, mnohí robia iné, niektorí zostali verní knižnému remeslu, ale po svojom, prispôsobili sa dobe, ale nájdu sa aj takí, ktorí pokračujú v pôvodnom. Vďaka, nielen im, ale všetkým, ktorí v Mladých letách vytvárali nenahraditeľné hodnoty.