Modré dni v Levoči

     Každé jubileum zvyčajne zvádza k tendenčnému hodnoteniu a k idylickým pohľadom. Určite to však neplatí v prípade levočského vydavateľstva Modrý Peter, ktoré sa na svoje

15. výročie uviedlo veľkolepým, ale najmä pracovným festivalom poézie Stretnutia 2006.

Bez vzletného zveličovania, Levoča sa v dňoch 8. -10. septembra 2006 stala dominantným centrom poézie na Slovensku.

     Básnici si rozložili svoj hlavný stan priamo na námestí Majstra Pavla v hoteli U Leva.

V jeho dennom salóniku prebiehali aj viaceré sprievodné podujatia. Peter Milčák predstavil antológiu slovenskej poézie v poľštine Písanie, ktorú v týchto dňoch vydáva jeho vydavateľstvo Modrý Peter v spolupráci s prestížnym vydavateľstvom Świat Literacki.

Výber obsahuje texty štrnástich básnikov, doplnený o doslov Jána Gavuru. Vskutku krásna knižka s magickými ilustráciami Mareka Ormandíka by mala zaplniť informačnú trhlinu

o našej básnickej tvorbe na poľskom knižnom trhu. Väčšinu básní preložil agilný a neúnavný propagátor slovenskej literatúry Jacek Bukowski, zvyšné básne preložila Sylwia Siedlecka.

Bukowského úprimný a otvorený záujem o progresívne tvorivé počiny slovenských autorov je obdivuhodný, a tak trochu aj vzácny. Uskutočnila sa tu aj prezentácia stredoeurópskych literárnych časopisov, tento geografický priestor vytvára produktívnu platformu na výmenu tvorivých výsledkov, ktoré sa vzájomne inšpirujú a prelínajú. Preto aj projekt Časopis v časopise, ktorý zastrešuje mesačník Romboid, treba vnímať ako originálny a živý proces v širokospektrálnych súvislostiach. V príjemnej atmosfére Peter Milčák vypravil na cestu k čitateľom aj nové básnické zbierky Petra Repku a Jána Gavuru.

      Vyvrcholením Stretnutia 2006 bola večerná prezentácia básnikov a ich textov na pódiu Mestského divadla v Levoči. Peter Milčák na úvod rozvinul svoju belasú vydavateľskú vlajku s bielym štvorcom uprostred, aby básnické obrazy a skryté posolstvá mohli voľne plynúť medzi divákov. Postupne čítali svoje básne, prípadne odpovedali na Milčákove otázky Miroslav Brück, Ľuboš Bendzák, Oleg Pastier, Ján Gavura, Stanislava Chrobáková-Repar, Marián Andričík, Karol Chmel, Pavol Hudák, Valerij Kupka, Ján Buzássy, Ján Litvák, Peter a Angela Repkovci, írsky básnik Robert Welch, kanadská poetka Andréa Jarmai, ostravský básnik Petr Hruška a pražský Marek Toman. Jacek Bukowski uvádzal svoje preklady slovenských básnikov spolu so zamyslením nad potrebnosťou prekladu a sústavného zbližovania. Z úst Petra Milčáka odznela spomienka na Pavla Suržina a v absolútnom tichu predniesol jednu jeho báseň z pozostalosti. Čítanie zakončil Ján Milčák príznačnou rozprávkou pre dospelé deti a zacenganím zvončeka, ale na rozdiel od skutočných rozprávok pre deti, vnímavé publikum nezaspalo, lebo poetická noc pokračovala koncertom Karla Plíhala Nebe počká. Jeho piesne, najmä texty Josefa Kainara, ale i jeho ironicky presné aforizmy zasiahli vari každého vďačného diváka.

      Kultúrna verejnosť Levoče nežila len poéziou, ale napríklad aj predstavením hry Karola Horáka La musica v podaní hereckého súboru Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Táto fascinujúca hra s hlbokým ľudským vyznením skvele zapadla do dramaturgického programu Stretnutia 2006. V Spišskom múzeu sa uskutočnila vernisáž výstavy Mareka Ormandíka. Jeho maľby a grafiky prilákali desiatky dychtivých návštevníkov. V miestnom gymnáziu Janka Francisciho sa konali autorské čítania a beseda s Petrom Milčákom, Miroslavom Brückom, André Jarmai a s Marekom Ormandíkom. Ten priamo pred očami študentov viacerých stredných levočských škôl vytváral uhrančivé kresby uhlíkom. Podujatie bolo sprevádzané výbornou hrou na gitaru a spevom Jakuba Milčáka. Na okná auly začal padať dážď, ale mám pocit, že z prítomných ho nikto nevnímal, lebo básnické slovo, hudba a výtvarný prejav bolo silnejšie ako rozmar počasia.

     Levoča, Modrý Peter a poézia už patria neodmysliteľne k sebe, s pripomienkou slovenského a už aj medzinárodného vnímania týchto atribútov. Pokiaľ sa básnici stretávajú a zbližujú za takýchto povznášajúcich okolností, potom budúcnosť slovenskej poézie bude jasná a priezračná.

    Miroslav Brück