Vyhľadávanie
Medzinárodný knižný veľtrh vo Frankfurte nad Mohanom je najväčším a najstarším doloženým knižným veľtrhom v Európe. Po Gutenbergovom vynájdení kníhtlače sa mesto stalo centrom pravidelných trhov knihárov a vydavateľov. Táto úctyhodná tradícia odvtedy po stáročia vytvára auru, akú môžu iné mestá frankfurtskému veľtrhu závidieť. Slovensko v národnom stánku na tohtoročnom 64. predstavilo vyše 500 kníh od päťdesiatky vydavateľstiev, takže sa stotožnilo so sloganom jedného z najväčších nemeckých vydavateľov: Knihy nikdy nezomrú. O svojich dojmoch z veľtrhu nám porozprávali pracovníci Literárneho informačného centra Dušan Zupka, Daniela Humajová, Miroslava Bilačičová, Miroslava Vallová, Jana Pániková a Ina Martinová.
Prezentácie Michala Hvoreckého vo fóre DIALÓG a vo frankfurtskom Klube novinárov boli zážitkom. Jeho knihy v nemeckej jazykovej oblasti poznajú, román Dunaj v Amerike vyšiel pod názvom Der Tod auf der Donau v preklade Michaela Stavariča. Hvorecký bravúrne predniesol pasáže z knihy a trefnými komentármi rozprúdil debatu o postavení spisovateľov na Slovensku či o prekladaní diel našich autorov v zahraničí. Jana Beňová, laureátka Ceny Európskej únie za literatúru 2012 za novelu Plán odprevádzania (Café Hyena), síce nebola vo Frankfurte osobne, ale publikum so záujmom prijalo informácie o jej tvorbe. U zahraničných vydavateľov je najväčší záujem o P. Vilikovského, P. Rankova, M. Kompaníkovú, Ballu, U. Kovalyk…
Milujem vôňu novej knihy… Pri pozorovaní ľudí s čítačkami mi zostalo tak trochu smutno. A potom prišiel do stánku asi 13-ročný chlapec s prosbou, aby som mu podarovala nejakú naozaj dobrú knihu pre „násťročných“. Žije s rodičmi v Nemecku, a tak veľmi rád číta, ale knihy, naozajstné, nie e-knihy…
Ticho, do raňajšieho prísvitu zaznieva iba zvuk krokov. Mlčanlivé bratstvo knihofilov sa presúva na stanoviská. Zmocňuje sa ma ľahká eufória, medzinárodný pavilón je celý môj, som medzi prvými. Aj náš prvý hosť prichádza takmer súčasne so mnou. Dlho nás hľadal, zastupuje šéfa, chce od nás originál. Šéfredaktor ho potrebuje, lebo sa rozhodol vydať nášho slávneho básnika. Prekladateľa majú. Spolu so šéfredaktorom veľmi obdivujú život a dielo básnika. Ako sa volá? Tie naše mená sa vraj nedajú zapamätať, ba ani vysloviť. Sekundičku, áno, už to má, France Prešeren, áno, Prešerena chcú preložiť zo slovenčiny a potrebujú originál…
Nádherná kniha o archeologických pamiatkach na Islande. Ale… V angličtine ju nemajú a po islandsky neviem. Opäť som si uvedomila dôležitosť vydávania slovenských kníh v iných jazykoch aj grantového systému LIC Komisie SLOLIA na podporu prekladov slovenských autorov v zahraničí, vďaka ktorému ich už vyšlo 350.
Potešil ma zvýšený záujem vydavateľov o naše knihy. Francúzske vydavateľstvo Fayard prejavilo vážny záujem vydať román Mila Urbana Živý bič a anglické Dedalus sa priamo v našom stánku rozhodlo pre vydanie antológie slovenskej prózy.
