Milan Šútovec

Nových pôvodných literárnovedných publikácií je dnes ako šafranu. A o tých, čo vyšli dávnejšie, ani nechyrovať. A tak staronovú Šútovcovu knihu môžeme len privítať. Ako vieme a ako píše aj autor v krátkej bibliografickej poznámke, prvá časť tejto práce – Romány a mýty – vznikala v prvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia a pod týmto názvom vyšla knižne vo vydavateľstve Tatran (1982).

 

Pôvabnú zelenomodrú knižočku z niekdajšej tatranskej edície Interpretácie dnes už nedostať nieže v obchodoch, ale ani v knižniciach. Približne v podobnej farebnosti, doplnená o nové texty v druhej časti nazvanej Post scriptum (s podtitulom Texty a dejiny) vychádza teraz nanovo, a teda aj s novým názvom Mýtus a dejiny v próze naturizmu. M. Šútovec sa ako vedec hlási predovšetkým k O. Čepanovi, no spravodlivo priznáva rolu obhajovateľa lyrizovanej prózy, predovšetkým diela F. Švantnera, aj J. Števčekovi. Fragment z rukopisu Života bez konca na obálke, s autorovými škrtmi a opravami, pôsobí ako umelecké dielo – symbolicky predznamenáva osudy Švantnerovho rukopisu vo vtedajšej dobovej praxi... Aj názov druhej časti, obsahujúcej medailóny o základných dielach prózy naturizmu, možno rovnako vnímať obrazne – vzhľadom na osudy lyrizovanej prózy aj vzhľadom na osudy Švantnerovho románu. Nejde len o dodatok, ale i o dôkaz, že Šútovcova práca o próze naturizmu nestála v jeho literárnovedných záujmoch na o k raji, ale tejto téme i ďalej venoval hlbšiu a sústredenú pozornosť.

A. Šikulová