Mýty živé dodnes

Do veľkej miery je táto adorácia skôr úspechom rôznych mýtov okolo Tisa ako výsledkom znalostí o činnosti vysokopostaveného predstaviteľa Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a aktívneho kolaboranta s nacistickým Nemeckom.

Hruboň hneď v úvode upozorňuje čitateľa, že nejde o ďalší z Tisových životopisov. Autor sa venuje téme budovania a vplyvu Tisovho kultu pomerne zoširoka. Čitateľovi predstavuje vývoj od konca medzivojnového obdobia a mocenské spory v rámci HSĽS po smrti Andreja Hlinku až po nedávnu minulosť a relikty Tisovho kultu v súčasnej spoločnosti a politike.  

Priamočiary Tiso

Samotná publikácia je rozdelená na tri tematické okruhy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. Prvým okruhom je pochopiteľne obdobie existencie ľudáckej slovenskej republiky, teda obdobia, počas ktorého bolo budovanie Tisovho kultu súčasťou ľudáckej propagandy. V druhej časti knihy sa autor venuje obdobiu, ktoré nasledovalo po porážke nacistického Nemecka. Preto nie je prekvapením, že aj Tisov kult sa aktívne budoval v radoch ľudáckeho exilu. Posledná časť knihy stavia čitateľa pred realitu v tom, že ukazuje, kde sa dnes ako spoločenstvo nachádzame, a to v kontexte rôznych mýtov a legiend, ktoré sa s Jozefom Tisom spájajú. Vzhľadom na to, že ešte aj v nedávnych týždňoch Tisovo meno v spoločenskej diskusii rezonovalo a časť spoločnosti ho bez ohľadu na fakty naďalej obhajuje, pokladám za vhodné predstaviť Hruboňov text podrobnejšie.

Hneď v úvode knihy je čitateľ konfrontovaný s autorovým názorom na to, či je správne označovať Jozefa Tisa prívlastkom kontroverzný. Hruboň to však nerobí s cieľom akejkoľvek obhajoby, práve naopak – poukazuje na to, že Jozef Tiso „bol až príliš priamočiarou, ľahko čitateľnou osobnosťou s predvídateľným správaním na to, aby jeho osobnostná konfigurácia mohla zodpovedať prívlastku, vyvolávajúcemu oblak tajomna“. (s. 11) Hruboň vysvetľuje aj to, prečo sa hneď v úvode témy zastavuje pri tomto terminologickom probléme, a vysvetľuje, prečo pokladá úvahy o kontroverznosti pri osobe Jozefa Tisa za zbytočné.

Poukazuje aj na to, že Tiso je jednou z mála hĺbkovo preskúmaných osôb slovenských moderných dejín, pričom ho hodnotí ako „mimoriadne inteligentného cieľavedomého karieristu a zberateľa funkcií, ktoré preňho v skutočnosti neboli prostriedkom, ale cieľom samým osebe“. (s. 12)  Hruboň však vo svojom výklade neskĺzava do životopisného opisu Tisovej činnosti, ale tieto fakty spomína skôr preto, aby poukázal, že aura kontroverznosti okolo Tisovej persóny vyhovuje primárne revizionistom, ktorí sa v snahe o tzv. iný názor pokúšajú zakryť svoje sympatie k Tisovi a k radikálnym a antidemokratickým hodnotám, ktoré presadzoval, keď sa dostal k moci. 

Rola mučeníka

V texte o medzivojnovom období autor poukazuje na to, že nebyť turbulentného konca tridsiatych rokov v strednej Európe, je viac ako pravdepodobné, že kult Jozefa Tisa by nikdy nevznikol. Pripomína jeho činnosť v rámci hlavného politického prúdu v medzivojnovom období, ale aj mocenskú pozíciu, v akej sa nachádzal, resp. nenachádzal v marci 1939, teda v čase, ktorý sa neskôr stal základom Tisovho mýtu. Vytvorenie kultu Jozefa Tisa totiž priamo súvisí s postavením, ktoré zastával v rokoch 1939 – 1945. Pre dobových propagandistov bolo do istej miery náročné poukazovať naňho ako na osobu nacistickej novej Európy. Autor upozorňuje, že na jednej strane síce nebolo možné Tisa prezentovať po fyzickej stránke, ako napríklad propaganda zobrazovala talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ale na strane druhej, na konzervatívnom Slovensku bol Tisov kňazský stav veľmi vhodným materiálom pre propagandistické zobrazenie. Práve to, že bol katolíckym kňazom – i keď jeho aktivity boli často v nesúlade s postojmi Vatikánu, pomohlo budovaniu jeho mýtu aj po jeho poprave v roku 1947. Samotný Tiso si uvedomoval, v akej situácii sa nachádza, a aj pred Národným súdom sa staval do roly mučeníka. Odsúdenie a následná poprava Jozefa Tisa predstavovala živnú pôdu pre ďalšie budovanie jeho kultu. Ďalším faktorom bol aj úspešný komunistický prevrat vo februári 1948 a následne viac ako štyri dekády komunistickej diktatúry.

Tisov mýtus posilňovala hlavne ľudácka emigrácia, ktorá akúkoľvek kritiku označovala za boľševickú propagandu. Značná časť osôb, ktorá pretláčala Tisov kult v exulantských kruhoch, bola spojená s ľudáckym režimom počas druhej svetovej vojny. Hruboň si všíma jednotlivé persóny a ich činnosť v emigrácii, pričom upozorňuje aj na životopisnú spisbu týkajúcu sa Tisovej osoby. Veľmi zaujímavým faktom je napríklad existencia komiksu o Jozefovi Tisovi, ktorý je, ako autor knihy uvádza, plný chýb. Predstavuje však zaujímavý dôkaz o rozmanitosti prostriedkov použitých pri budovaní Tisovho posmrtného kultu.

Tisov kult po roku 1989

Hruboň popisuje aj aktivitu ľudí, ktorí neboli personálne prepojení s ľudáckym štátom, ale neskrývali svoje sympatie k nemu, čo sa prejavilo aj v ich práci. Časť z týchto autorov sa po Nežnej revolúcii vrátila na Slovensko, kde sa pokúšala pokračovať v šírení rôznych mýtov spojených s ľudáckym štátom. Zároveň autor poznamenáva, ako títo propagandisti, často podporovaní prevažne nacionalistickými politickými zoskupeniami, neplánovane vytvorili reakciu mladšej generácie historikov. Tí sa totiž začali systematicky venovať skúmaniu fungovania ľudáckej slovenskej republiky. Túto mladšiu generáciu už nebolo možné obviniť z písania počas obdobia komunizmu, čo zásadne oslabilo argumentáciu obhajcov Tisovej osoby a tým nepriamo aj jeho kultu.

V závere knihy však vidieť, že napriek nazhromaždenému a publikovanému historickému výskumu sa dodnes v slovenskej spoločnosti nachádza časť ľudí, ktorí rôznym mýtom okolo Jozefa Tisa ochotne veria a dodnes vyznávajú jeho kult či už zo strategických, alebo emocionálnych dôvodov. Našťastie, netvoria v populácii rozhodujúce percento a ako spoločenstvo sa naďalej hlásime k tradícii protifašistického odboja a nie kolaborantského ľudáckeho režimu.

Publikácia Antona Hruboňa Mýtus a kult Jozefa Tisa predstavuje sondu do vývoja rôznych mýtov a legiend, ktoré sa v časti populácie šíria v posledných desaťročiach. Táto pomerne útla knižka, doplnená početným obrazovým materiálom, predstavuje zaujímavú sondu do vývoja propagandistického obrazu Jozefa Tisa za posledných osem dekád a je vítaným rozšírením publikácií zaoberajúcich sa touto temnou stránkou slovenských moderných dejín. 

Martin Posch ( 1992)

Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.

Anton Hruboň: Mýtus a kult Jozefa Tisa

Bratislava: Paradigma Publishing, 2022

Foto: Zbierka Lenky Tichákovej. Zdroj: Paradigma Publishing