Na jednej lodi

Kniha Scény zo srdca je hlboko politická a osobná. Malena Ernman balansuje medzi písaním ako spovede a tým, čo je všeobecne platné.

Malena Ernman: Scény zo srdca

Preklad: Adriana Kollárová

Banská Bystrica: Literárna bašta, 2020

 

„Nezáleží na tom, či zostaneme na zemi a vzdáme sa privilégia lietať, pretože to, čo potrebujeme, je revolúcia. Najväčšia v histórii ľudstva. A potrebujeme ju teraz.“ (s. 148)

Na obálke knihy Scény zo srdca vidíme Malenu Ernman, autorku, spolu s (teraz už notoricky známou) dcérou Gretou Thunberg. Čakali by sme knihu o Gretinom aktivistickom vzostupe, o študentských štrajkoch, o sláve. Ale o nič z toho v knihe v skutočnosti nejde. A treba dodať, že aj našťastie. Úplne presne text vystihuje podtitul – Príbeh neobyčajnej rodiny z horiaceho domu.

 

Výkrik za všetkých

V knihe sledujeme príbeh rodičov, sestry i samotnej Grety Thunberg, pričom posledná fáza – v ktorej už Greta bola slávna, zaberá len zanedbateľnú časť rozsahu. Text je rozdelený do scén, ktoré vytvárajú mozaiku fungovania súdržnej rodiny vo Švédsku. Táto rodina je však niečím zvláštna a výnimočná – okrem jej členov má v nej miesto ešte Aspergerov syndróm (občas klasifikovaný ako forma vysokofunkčnej poruchy autistického spektra, tu sa však názory psychiatrov rozchádzajú) a ADHD (z angličtiny Attention Deficit Hyperactivity Disorder – teda po našom a skrátene – porucha pozornosti s hyperaktivitou.)

Kniha je jednak exkurzom do špecifík oboch syndrómov, jednak je výpoveďou a výkrikom, ktorý hovorí za všetky takéto rodiny. Kde sa ukazuje, že keď má Aspergerov syndróm jeden z členov, svojím spôsobom ho má celá rodina.

Od problémov, ktorými rodina pri diagnostikovaní dievčat prechádza, cez obrovskú únavu, až po každodenné problémy sa postupne čoraz väčšmi otvára téma klimatickej krízy. Autorka v knihe pracuje s dátami, hoci ich vo vedeckom zmysle necituje. Ukazuje sa, ako čosi zdanlivo také vzdialené ako klimatická kríza prudko zasiahlo život celej rodiny, čiže mikrokozmos celého (nielen) ľudského spoločenstva.

Všetci jej členovia, na čele s Gretou, tak začali cestu, ktorá strhla celý svet, ešte sa neskončila a ktorá im prevrátila životy naruby.

 

Písanie akcia

V knihe nájdeme zúfalstvo unavených rodičov, psychiatrické kliniky, nefunkčný školský systém, feminizmus, kritiku patriarchátu. Autorka precízne a radikálne rozkladá štruktúry, ktoré by sa už pomaly mali meniť na iný, nový svet. Nezjednodušuje, hoci je rázna.

Feministické motto, že osobné je politické, sa v tomto texte ukazuje vo svojej najčistejšej podobe. Kniha Scény zo srdca je totiž hlboko politická. Ale aj: Kniha Scény zo srdca je totiž skutočne osobná. Autorka neustále rozširuje svoje subjektívne vnímanie sveta a problematiky (klímy, ale i celospoločenského nastavenia) na celý svet. Ten jej svet zahŕňa všetkých. Tých, ktorí nedokážu fungovať v sociálnych situáciách, tých, ktorí sú vytlačení na okraj, i tých, ktorí si relatívne dobre žijú.

Kniha je výkrikom o tom, že sme všetci na jednej lodi, je apelom na konanie tu a teraz. Je to písanie – akcia. Malene Ernman (a ostatným členom rodiny, ktorí sú tiež uvedení ako autori a autorky textu) sa podarilo vytvoriť žáner, v ktorom balansuje medzi terapeutickým písaním, písaním ako spovede, a tým, čo je všeobecne platné.

 

Priamo uprostred krízy

Príbeh nikoho nevynecháva, je skrz-naskrz demokratický, čo ilustruje už aj autorstvo štyroch ľudí. Nie je to písanie o klimatickej kríze, je to písanie v kríze, priamo uprostred nej. Autori hovoria predovšetkým za tých, ktorých nepočuť, ale zároveň sa nevzdávajú vlastného hlasu.

Scény zo súkromného príbehu Grety, Beaty, Svanteho a Maleny striedajú scény zasahujúce celý svet (americké voľby, vymieranie druhov, topenie ľadovcov). Autorka kritizuje zjednodušenia, ktoré sa pod zásterkou zelenej ekonomiky len snažia udržať pokope štruktúry neustáleho ekonomického rastu. Tie svetu nepomáhajú, skôr ho naďalej devastujú (tzv. zelený rast).

Jednotlivé kapitoly – scény sú zručne pointované, úderné, často tragikomické. Text nie je len aktivistický, stáva sa aj ostrou úvahou a výpoveďou. Jazyk príbehu je raz metaforický (Sme stroskotancami na opustenom ostrove vo vesmíre), inokedy esejistický, občas pripomína denníkové zápisky. Jednotlivé štýly nefungujú vedľa seba, napospol sa preplietajú a práve tým vzniká jazykovo aj štýlovo unikátny text.

Autorka (aj keď by sme skôr mohli asi stále hovoriť o troch autorkách a jednom autorovi, kvôli zjednodušeniu budem naďalej hovoriť prevažne o autorke) nazerá na pálčivé problémy a témy dnešnej doby cez prizmu klimatickej krízy. Akoby práve stav životného prostredia a náš postoj k nemu bol tým, čo prepája všetko: feminizmus, protirasistické pohyby, zdravotnú starostlivosť atď.

Aby sme sa pohli dopredu, musíme v skutočnosti urobiť dva kroky naspäť. Kniha výraznou mierou prispieva aj do debaty o podiele ničenia životného prostredia rôznymi krajinami. Spisovateľka objasňuje mechanizmy, podľa ktorých sa naše emisie pripočítavajú rozvojovým krajinám, kam sme presídlili výrobu našej spotreby, navrhuje radikálne zmeny zmýšľania, kde pravidlá nebude určovať ekonomika, ale ekológia.

 

Neúprosná kritika

Popri týchto témach sa dozvedáme viac aj o situácii rodín s deťmi so špecifickými potrebami vo Švédsku, o postoji Gretinej rodiny k utečencom, o špecifikách poruchy autistického spektra, Aspergerovho syndrómu a ADHD.

Kniha stavia mosty medzi svetmi, ukazuje na vinníkov krízy, spochybňuje efektivitu „zelených“ aktivít jednotlivcov, pričom apeluje na zmenu celých spoločenských štruktúr. Neúprosne kritizuje neoliberálnu ekonomiku. Patriarchálne spôsoby nazerania na svet, teda „viac, rýchlejšie, lepšie“, by už mali patriť do minulosti. Rovnako ako letecká doprava, živočíšna výroba či bezbrehé nakupovanie.

Kniha Scény zosrdca sa dá čítať rôznymi spôsobmi. Ako úvaha o živote, ako glosy, eseje, ale aj ako inšpirácia, ktoré kroky sú pri záchrane sveta dôležité a ktoré nie.

Ako vraví sama autorka (a tu sa spolu s ňou približujeme k súčasnému progresívnemu ekofeministkému hnutiu):

 

Je boj za životné prostredie najväčším feministickým hnutím?

Nie preto, že by nejakým spôsobom vylučovalo mužov, ale preto, že spochybňuje štruktúry a hodnoty, ktoré stvorili súčasnú krízu.

Matka zem je už pripravená v zákulisí.

Opona sa môže kedykoľvek zdvihnúť.

Musíme začať hovoriť o tom, ako sa cítime.

Pretože teraz je to na nás.

My proti temnote.

Od človeka k človeku, od mesta k mestu, od krajiny ku krajine.

Organizujte sa.

Konajte.

Spustite reťazovú reakciu.

Predstavenie sa začína.

 

 

Veronika Dianišková (1986)

Poetka, rozhlasová publicistka. Pôsobí v Rádiu Junior RTVS. Je autorkou niekoľkých zbierok poézie: Labyrint okolo rúk (2007), Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh (2014), Správy z nedomovov (2017). Nedávno vo vydavateľstve Modrý Peter vyšla jej prozaická prvotina Pirátske rozprávky.