Vyhľadávanie
Na kocke cukru s Máriusom Kopcsayom
Pán Cukor. Meno sladké, životné pocity trpké. Asi tak by sa dal popísať hlavný hrdina krátkych minipríbehov, ktorými Silvester Lavrík osladil svoju novú zbierku poviedok s názvom Perokresba. Knižka z produkcie vydavateľstva L.C.A. je zaplnená krátkymi prózami, pričom v každej druhej rozohráva svoju životnú skepsu večný stoik a ironik pán Cukor.
Lavrík ako skúsený dramatik vyprodukoval vyše dvadsiatky hier, možno mu teda dobre padne odreagovať sa stručnými a výstižnými textami, ktoré svojou formou dokonale korelujú s názvom knihy. Naozaj ide o perokresby, ak nie rovno karikatúry, ktoré pár ťahmi dôveryhodne zachytávajú duševné pochody protagonistov.
Už prvá poviedka Adela neúprosne odkrýva ženskú dušu, zmietajúcu sa medzi obohratým vzťahom k manželovi Marošovi a k iným mužom, ktorí sú predmetom jej erotického záujmu. Adela napríklad opisuje svojmu denníku vtip, ktorý jej rozprával manžel o tom, ako Kristus, Mojžiš a Pán Boh hrali golf: „Bolo to celé strašne náročné na vnímanie a okrem toho ja pravidlá golfu neovládam.“ Oproti tomu: „Ráno, len čo som prišla do roboty, ma Roman pozval na kávu. Jes! Jes!! Jes!! Jes!!!“ Čitateľa nevdojak fascinuje, ako sa ten Lavrík vyzná v ženách.
Knižka sa inak len tak hemží ľuďmi a ľudkami z rôznych kútov Slovenska, neraz i s írečitými menami: Starý Vavro s ostatnými koscami, čo civia na cyklistov kdesi za Trenčínom. Alebo východniarski intelektuáli Kičura, Fecura, Bajcura a Holovač, priateľstvo ktorých spečatili „Oldčetrhend a Puhdys“. Či spisovateľ Adrián Mokriš, po ktorom ostal nenapísaný román o Svätoplukovi.
Tragikomická konfrontácia slovenského prostredia s podozrivými cudzími vplyvmi sa vôbec v Lavríkovych poviedkach vyskytujú veľmi systematicky. Napríklad dcéra pána Petroviča: „Po škole cestovala po svete. Bola až na Zanzibare. Minulé Vianoce sa vrátila. Mesiac sa len tak doma povaľovala. Stále s niekým volala. Petrovič rozumel iba ,jes´, ,nou´ a ,Pítr´.“
Raz darmo, perokresbu, tú Lavrík ovláda. To teda jes.
