Vyhľadávanie
Na jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov, grafikov, ilustrátorv a sochárov spomína Ľubica Kepštová.
Vo veku 86 rokov nás 8. novembra opustil akademický maliar, grafik, ilustrátor a osobnosť slovenskej kultúry a verejného života Miroslav Cipár. Fenomenálny umelec s dušou filozofa, skromný človek s láskavými usmievavými očami.
Venoval sa maľbe, kaligrafii, voľnej a úžitkovej grafike, plagátovej tvorbe, sochárstvu, medailérstvu, dizajnu, knižnej ilustrácii, animovanému filmu, scénografii i monumentálnej tvorbe. Ilustroval viac ako 250 kníh a vytvoril okolo 200 logotypov – Mladé letá, Bienále ilustrácií Bratislava, Bratislavské hudobné slávnosti, Slovenská národná galéria a ďalšie.
Miroslav Cipár stál pri zrode a realizácii Bienále ilustrácií Bratislava či Trienále insitného umenia. Bol členom medzinárodných odborných porôt BIB a súťaže Najkrajšie knihy Slovenska. Ako expert v oblasti ilustrácie pôsobil dva roky v Children´s Book Institut v New Delhi v Indii. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov v Srí Lanke a v roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických.
Medzinárodné ocenenia
Neoddeliteľnou súčasťou jeho rozsiahlej umeleckej tvorby bola knižná ilustrácia pre deti. Prostredníctvom nej vstúpil do duší mnohých generácií malých čitateľov, z ktorých viaceré už dozreli na generácie starých a prastarých rodičov. Debutoval ako ilustrátor knižky Ľubomíra Feldeka Hra pre tvoje modré oči (1958), ktorá bola z politických dôvodov kompletne zošrotovaná. Paradoxne až teraz, viac než po šesťdesiatich rokoch vychádza v pôvodnom vizuále vo vydavateľstve Slovart.
Za ilustrácie v knihách Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal v rokoch 1973 a 1977 plakety BIB. Legendárna Zlatá brána bola v roku 1976 ocenená v súťaži Československé najkrajšie knihy a v roku 1977 získala Európsku cenu za ilustrácie na Univerzite v Padove. Za ilustrácie Veľkej cestovnej horúčky Miroslava Válka bol v roku 1982 poctený Zlatou medailou IBA v Lipsku. K medzinárodným oceneniam pribudla v roku 1977 Cena Hansa Christiana Andersena – Mimoriadna Čestná listina Hansa Christiana Andersena a ďalšie ocenenia. Nebolo detskej knihy z jeho ilustračnej dielne, ktorá by nepatrila medzi Najkrajšie knihy Slovenska.
Figliarstvo a radosť
V roku 1969 sa Miroslav Cipár stal prvým výtvarným redaktorom obnoveného časopisu Slniečko, pre ktoré vytvoril logo, nadčasovú hlavičku a v literárnom tandeme so spisovateľkou Máriou Ďuríčkovou legendárneho Jožka Mrkvičku. Nebolo to jednoduché. Keď Márii Ďuríčkovej priniesol svoje prvé návrhy, zalomila rukami: „Ale veď ty si mi z toho môjho dedinského chlapca urobil chuligána!“ Mirko Cipár sa len usmial a všetko svoje figliarstvo a chlapčenskú radosť vložil do Mrkvičkovej strapatej štice a „špatnokrásneho“, priam kaligrafického škrabopisu.
Do Slniečka sa vložil celou dušou a priviedol doň najvýznamnejšie osobnosti vtedajšej ilustračnej a maliarskej špičky – Vincenta Hložníka, Štefana Cpina, Vieru Bombovú, Albína Brunovského či Jána Lebiša. On sám ilustračne vstúpil do 3. čísla jeho prvého ročníka. Ako ilustrátor a prajný krstný otec zostal so Slniečkom spätý po celý život.
Smutná jeseň...
Miroslav Cipár bol človek činný aj v spoločenskom a verejnom živote a významnú úlohu zohral v Novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a aktérom Nežnej revolúcie. „Moja skúsenosť z pohybu v nežnej revolúcii je jednoznačná. Najkrajšia bola súdržnosť, kompaktnosť, schopnosť robiť kompromisy, ústupky. To bolo aj najťažšie. Škoda, že veľmi skoro sa ukázalo, že len čo sme sa zbavili nepriateľa, prišli nové, neznáme nedorozumenia.“ (Miroslav Cipár)
V roku 1979 sa Miroslav Cipár stal držiteľom najvyššieho slovenského ocenenia za ilustráciu – Ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. stupňa. Jednou z posledných významných cien, ktorú získal s vydavateľstvom Spolok sv. Vojtecha, bola aj Hlavná Cena Ministerstva kultúry SR 2019 za výtvarnú a technickú kvalitu knihy Danteho Alighieriho Božská komédia. Rok predtým získali túto cenu za ilustrácie knihy Faust.
V jednom z dávnejších rozhovorov povedal: „Mám rád jeseň, lebo vtedy sa sťahujem z telesného leta do seba.“ Nikto vtedy netušil, že túto smutnú jeseň sa z telesného leta presťahuje do neba.
