Na lásku si vždy treba nájsť čas

Svet vystrašila prasacia chrípka. Ľudia sa chránia rúškami, kupujú si antivirotiká, vedci pracujú na vakcíne. Sme vyspelá spoločnosť a iste si aj s touto nákazou poradíme. Ako sa však chrániť pred takým nebezpečný vírusom ako nekultúrnosť? Šíri sa plazivo a bujnie ako burina. Ochranné rúšky ani lieky proti nej nezaberajú, účinná vakcína sa nehľadá. Veď na nekultúrnosť sa neumiera. Zatiaľ. Len tíško napáda ľudské mysle, množí sa a šíri ako rakovina. Nenápadne zaberá čoraz väčšie teritória a  všetci sa tvárime, že o nič nejde. Veď divadlá hrajú, galérie sú otvorené, do kín prichádzajú nové filmy, kapely a orchestre koncertujú a na knižnom trhu je záplava kníh. Kultúrnosť je však nielen o kvantite, ale aj o kvalite a kontinuite. Nie je len o umení a tvorbe, je aj o histórii a tradíciách, o vzájomnej úcte, pokore a láske. Väčšine hneď príde na um, že kultúra stojí peniaze a momentálne svet zápasí s finančnou krízou, tak aká kultúrnosť a nekultúrnosť, treba prežiť a oživiť ekonomiku. Nezápasíme len s finančnou krízou, ale s krízou hodnôt a rodiny. Vyhovárame sa na nedostatok času. Sedíme na paripách: uháňajúcich dňoch, ako napísal v Cválajúcich dňoch Ján Smrek, vyznavač lásky k životu. Iste by sa čudoval, ako sa tie naše dni zrýchlili. Že je v nich  pramálo času na lásku a ešte menej na romantiku a poéziu. Dokonca aj v máji. Na poéziu a lásku by sme si však mali vždy nájsť čas. Nedá sa všetko vybaviť elektronicky. Esemeskou sa nedá objať, ani utrieť slzy. Ako inšpirácia hľadania vlastnej cesty ku kultúrnosti a k srdciam svojich blízkych môže poslúžiť aj dobrá kniha.

Antonia Bednáriková