Vyhľadávanie
Astrid Lindgrenovú poznajú slovenskí čitatelia najmä ako autorku kníh o Pipi, Emilovi, Lotke a iných veselých deťoch užívajúcich si bezstarostné detstvo v malom meste či na vidieku. Jej autorské ja však malo niekoľko rôznych podôb a dokázalo sa nemenej úspešne prejaviť aj v o poznanie vážnejších polohách. Spomeňme len fantazijný príbeh Mio, môj Mio, ktorého slovenský preklad nám, žiaľ, stále chýba, či podobne žánrovo orientovaných Bratov Levie srdce, ktorých, ako je už pri nových vydaniach Lindgrenovej zvykom, vydalo Vydavateľstvo Slovart (preklad Mária Bratová). Tradičné výtvarné stvárnenie diela jednou z dvorných ilustrátoriek Lindgrenovej kníh Ilon Wiklandovou nahrádzajú v slovenskom vydaní čiernobiele ilustrácie obľúbeného výtvarníka Petra Uchnára.
Dobrodružný príbeh dvoch súrodencov, krásneho a šikovného Jonatana a jeho mladšieho brata, chorľavého a neduživého Karla, ktorí sa spoločne dostanú do Nangijaly, krajiny, kde „vždy vládne čas vhodný na rozprávky pri ohníčku“, v sebe nesie predovšetkým svedectvo o láske, ktorá prekoná i smrť. Bratia, na čas nedobrovoľne a za tragických okolností od seba oddelení, spočiatku trávia vytúžené spoločné chvíle na novom mieste jazdou na koni, rybačkou či stretávaním sa s ďalšími mierumilovnými obyvateľmi Čerešňového údolia. No ich šťastie netrvá dlho. Aby zachránili svoj nový domov, ale i spriatelené Ružové údolie, musia sa postaviť tvárou v tvár hrozbe v osobe samozvaného krutovládcu Tengila. Jonatan a Karl, ktorého starší brat sa vzhľadom na jeho telesnú konštrukciu volá Drobec (v origináli Skorpan, čiže doslovne Suchárik), Levovci získavajú v Nangijale vďaka svojej chrabrosti prívlastok Levie srdce.
Azda stojí za zmienku, že podľa Lindgrenovej predlohy vznikol i rovnomenný film (1977) a neskôr aj seriál (1985) a v poslednom čase sa hovorí o jej novom filmovom spracovaní. Autorom scenára by mal byť švédsky spisovateľ John Ajvide Lindqvist, ktorého slovenskí čitatelia poznajú ako autora hororových románov Nech vojde ten pravý a Čo s nemŕtvymi a bol jedným z hostí tohtoročného knižného veľtrhu v Prahe.
Napriek pomerne skorému filmovému stvárneniu sa Lindgrenovej dielo nestretalo v počiatkoch len s pozitívnym prijatím. Keď kniha v roku 1973 vyšla, spôsobila škandál a o jej možnom negatívnom vplyve na detskú psychiku sa hovorilo aj vo švédskom parlamente. Jej kritici argumentovali škodlivým glorifikovaním smrti a hroziacom náraste detských samovrážd. Ich obavy sa nepotvrdili, práve naopak. Lindgrenová citlivo, bez pátosu, spracovala dovtedy do veľkej miery tabuizovanú tému smrti dieťaťa. Nečudo, že aj za hranicami Švédska majú Bratia Levie srdce dodnes charakter akejsi terapeutickej pomôcky nielen pre súrodencov, priateľov, spolužiakov, (či dokonca) rodičov ťažko chorého dieťaťa, ale aj preň samotné. Nangijala ako miesto stvorené na život po smrti, nachádzajúce sa „na odvrátenej strane hviezd“, je vo Švédsku niekoľko desaťročí vžitým kultúrnym pojmom a nezriedka sa text (detského) smútočného parte končí práve vetou „Stretneme sa v Nangijale!“
