Na prednej obálke vidíte mňa a 36 kníh, ktoré spomínam v hodnotení slovenskej nedebutovej poézie za rok 2017 – teda, v samotnom texte je ich, myslím, rovných 40, a to som zámerne obišiel aforizmy a sentencie, niektoré knižky som fyzicky ani elektronicky nezohnal, ďalšie sa nepomestili ani do anotačného zoznamu (vymyslite niekto elastický papier!). Ide o to, že napísať takýto text vôbec nie je sranda – ak v niektorých uvidíte „srandovné“ momenty, tak vedzte, že to je skôr v rámci psychohygieny toho-ktorého hodnotiteľa či tej-ktorej hodnotiteľky; sám viem, že keby som si nemohol aspoň z niečoho uťahovať, písanie tohto textu takmer v rozsahu bakalárskej práce by ma položilo.
Keď teda pomenúvam jeden zo segmentov môjho hodnotenia „poctou lyrickým hrdinom a hrdinkám“, mám na mysli nielen lyrické subjekty a subjektky, ale aj subjekty a subjektky, ktoré o týchto lyrických sub... hrdinoch píšu – ostatne, preto siaham po referenciách k rubrike Interpretácia, ktorá patrí v Knižnej revue k najrozsiahlejším a jej doménou je výlučne poézia (niežeby písanie o próze, fantastike, literatúre pre deti a mládež, literatúre faktu či literárnej vede bolo jednoduchšie). Vďaka patrí všetkým tým, ktorí to ešte nevzdali a pustia sa aj do takej sizyfovskej práce, akou je písanie o literatúre.
Samotná redakcia tohto časopisu je totiž maličký tím, ktorý by toto všetko bez pomoci ďalších ľudí pripraviť nedokázal (obzvlášť v momentoch, kedy šéfredaktorovi začne prepínať z práce, tepla, a tak vôbec a začne si spievať – kto ma počul spievať, vie si asi predstaviť, ako to ovplyvňuje úroveň morálky v celom tíme), takže sa dobre pozrite na hrdinov a hrdinky tohto čísla →
To bola prvá polovica poďakovania za zvládnutie tohto „dovolenkového“ masakru. A keď používam adjektívum „dovolenkový“, úvodzovky sú tam preto, lebo nič nie je ďalej od pravdy – s oboma kolegyňami, Beou Belákovou aj Lenkou Macsaliovou, sme mali v júli dokopy asi tri dni dovolenky (z toho dva ja, ehm). Ale nielen toto vydanie, aj všetky ostatné stoja na práci rovnako trojčlennej redakcie, ako aj desiatok externých prispievateľov. Ešte raz vďaka obom stranám mince.
Spomeňte si na týchto mimoknižných (a predsa aj knižných) hrdinov a hrdinky, keď si letné číslo vezmete na pláž. Ja viem, že už je august, ale šťastní a úspešní ľudia chodia do Chorvátska aj v septembri, nie? Prípadne si predstavte, akú mám na tej obálke veľkú chuť pustiť tie knihy z rúk.
Matúš Mikšík
