Na prehrievajúcej sa planéte

Ide o prvý preklad Eriksenovej monografie do slovenského jazyka (v origináli Overheating: An Anthropology of Accelerated Change), hoci v češtine je k dispozícii viacero jeho ťažiskových prác, i keď známych skôr odbornej verejnosti.

Prvou asociáciou pri názve Doba horúca je samozrejme klimatická zmena. Tá je v knihe síce prítomná, jej tematický záber je však omnoho širší. Červenou niťou publikácie sú rôzne podoby súčasných zmien; ich rozmanitosť, rýchlosť a neovládateľnosť. Podoby zmien, ktoré sú od priemyselnej revolúcie také radikálne, že možno hovoriť o antropocéne – geologickej dobe, počas ktorej ľudská činnosť zásadne ovplyvňuje a mení ekosystém celej planéty.

Eriksen sa v jednotlivých kapitolách koncentruje na vybrané tematické okruhy, ktorými sú energia, mobilita, mestá, odpady a výmena informácií. Pri popise jednotlivých javov je pre autora príznačná snaha o objasnenie lokálnej i globálnej úrovne: „Na to, aby bol náš pohľad na súčasný svet zrozumiteľný, treba sa dívať nielen z okna helikoptéry, ktorá krúži nad zemou, ale aj cez lupu. Potrebné detaily odhalíme práve vďaka nej. Makro a mikro, univerzálne a jednotlivé – oboje musíme vnímať ako dve strany tej istej mince.“ (s. 35)

Deklarovaným cieľom publikácie je prispieť k interdisciplinárnym dejinám začiatku dvadsiateho prvého storočia so základom v etnografii, ktorý je zasadený do štatistického, historického a sociologického kontextu.

Inventár konceptov

Súčasný globalizovaný svet podľa autora charakterizujú prudko prebiehajúce zmeny, z ktorých vyplývajú napätia, konflikty, nestabilita či neistota. Dôsledky sa prejavujú rôzne, v závislosti od konkrétnych komunít, regiónov či sociálnych skupín. Pre lepšie porozumenie súčasnej akcelerovanej a „prehrievajúcej sa“ dobe prichádza Eriksen s analytickými a opisnými pojmami, ktoré považuje za užitočné a ktoré prestupujú celým textom. Patria medzi ne najmä „dvojitá väzba“, „flexibilita“, „neriadené procesy“, „reprodukcia“, „antropocén“, „neoliberalizmus“ či „škálovanie“. Tieto pojmy, ktoré možno považovať za dôležitú súčasť autorského vkladu, sú vysvetlené v samostatnej kapitole.

Na to, aké sú dôležité, sú však vysvetľované pomerne kostrbato; metaforami, príkladmi, odbočkami k iným autorom, niekedy viac, inokedy menej zrozumiteľne. Uveďme aspoň jeden príklad: „Aby sme tento pojem (flexibilitu, pozn. I. S.) pochopili správne, je potrebné najprv špecifikovať parametre, t. j. horné a dolné hraničné hodnoty, ako aj poukázať na význam širšej prepojenosti systému, ktorý túto flexibilitu ovplyvňuje a je ňou ovplyvňovaný.“ (s. 67)

Ako v cennom doslove uvádza prekladateľ Milan Zvada, tieto koncepty predstavovali najväčšie prekladateľské výzvy. Ich používanie a takisto Eriksenov spôsob popisu sociálnych javov sa pokúsime priblížiť na konkrétnom príklade.

Globálny turizmus

V kapitole, ktorá sa venuje rôznym formám mobility populácie, sa Eriksen podrobnejšie zaoberá turizmom; jeho akceleráciou, dôsledkami, ako aj progresívnym potenciálom. Pripomína, že zatiaľ čo v roku 1960 turisti uskutočnili 25 miliónov ciest, v roku 2012 to už bola jedna miliarda. Turizmus v mnohých oblastiach presiahol bod, po ktorom miestne komunity žijú čoraz väčšmi zo služieb návštevníkom, stráca sa atmosféra, výrazne sa mení charakter lokality.

V Dubrovníku „miestni ľudia prirovnávajú svoj život k pocitu neplatených štatistov v skanzene, ktorý sa nikdy nezatvára. Benátky zas dlhodobo bojujú proti znečisťovaniu a hmotným škodám, ktoré spôsobuje moč a stopy turistov prichádzajúcich každý deň do mesta.“ (s. 137) Deti v Afrike alebo v Karibiku odpovedia na otázku, čím by chceli byť, keď vyrastú, „Turistom.“

Eriksen po popise vybraných lokálnych dôsledkov zasadzuje fenomén masového turizmu do širších súvislostí: „Mobilita globálnej strednej triedy, ako aj investície nadnárodných spoločností do turistickej infraštruktúry (od hotelov až po dovolenky s plnou penziou) sú od 80. rokov na vzostupe. Pribudli lacné letenky, ubudlo byrokratických úkonov, zisky sa mohli hromadiť. Turizmus je hlavným faktorom, ktorý privádza antropocén k svojmu vrcholu, a to cez všetky siete, spojenia, rozvojovú infraštruktúru či produkciu odpadov v obrovských rozmeroch.“ (s. 140)

Následne vzťah medzi globálnym a lokálnym približuje svojimi analytickými pojmami: Masový turizmus, ktorého nárast umožnil dostatok fosílnych palív, je súčasťou dvojitej väzby rastu a udržateľnosti, čiže ich protirečivému vzťahu. Reprodukcia, čiže možnosť lokálnej komunity dlhodobo prežívať bez náhlych a výrazných zmien, sa znižuje, keďže miestni obyvatelia sú v dôsledku nárastu poskytovania služieb orientovaní jednostrannejšie; sú menej flexibilní.

Zmena na geograficky vyššej úrovni škály, akou môže byť napríklad ekonomická kríza, môže znížiť počet turistov a zasiahne tak ekonomické fungovanie konkrétnej lokality, ktorá sa nachádza na nižšej úrovni škály. Kontrast a protirečivosť mobility 21. storočia Eriksen následne ešte umocňuje reflexiou utečeneckej krízy.

Globálny dialóg

Viaceré problémy súvisiace s životným prostredím, ekonomikou či identitou, na ktoré Eriksen upozorňuje, boli v posledných rokoch  pre ich pálčivosť, ako aj vlnu aktivizmu pomerne intenzívne artikulované vo verejnom priestore a dostávajú sa čím ďalej, tým väčšmi do povedomia spoločnosti. Popis však už nepostačuje, sú potrebné riešenia.

Eriksen samozrejme odmieta dominujúcu ideológiu rastu (neoliberalizmus), závislosť od fosílnych palív a etnocentrizmus. Okrem toho sú však jeho odporúčania skôr všeobecné; nabáda na dialóg rešpektujúci globálnu i lokálnu úroveň, ktorý by bol založený na globálne integrovanej ekonomike, spoločných dlhodobých záujmoch v riešení klimatických zmien, sociálnej nespravodlivosti či zbližovaní kultúr.

Záver

Vydanie publikácie od významného nórskeho vedca, pevne zakotveného v humanizme a univerzalizme, ktorá sa venuje vybraným aspektom súčasnej „prehrievajúcej sa“ doby, treba jednoznačne privítať. Ak by aj čitateľ celkom neporozumel niektorým konceptom a pojmom, stále by mal k dispozícii koláž zaujímavých informácií prepojených kľúčovým problémom protirečivého vzťahu ekonomického rastu a ekologickej udržateľnosti.

Vďaka dôslednému uvádzaniu zdrojov môže kniha slúžiť ako odrazový mostík k ďalšiemu štúdiu odbornej literatúry. Keďže pôvodné vydanie Doby horúcej vyšlo už v roku 2016, súčasná pandemická situácia a s ňou spojené zmeny v hlavnom texte nie sú zapracované. O to väčšmi treba oceniť predslov autora k slovenskému vydaniu, v ktorom kladie otázku, či vynútené schladenie prehriatej planéty v dôsledku pandémie môže spustiť hlbšiu systémovú zmenu.

Ivan Stodola (1987)

Doktorand na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa históriou a didaktikou.

Na fotografii záber z protestov proti nekontrolovanému turizmu v Barcelone v čase pred pandémiou.

Foto: Twitter