Na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave sa v dňoch 8. a 9. novembra 2001 uskutočnilo zaujímavé sprievodné podujatie pod názvom "Nové technológie vo vydavateľskej činnosti". Tento odborný seminár organizovala Nadácia Milana Šimečku za mediálnej podpory periodík Knižná revue, Infoknihy a Print&Publishing. Odborným garantom podujatia bola poľská spoločnosť Book Marketing Research, ktorá v slovenských vydavateľských kruhoch je už známa svojim cyklom prednášok a odbornou literatúrou.

Hlavnými témami seminára bola technológia Print On Demand (P.O.D) a u nás "stále nové" digitálne médiá.
           Podstatou technológie P.O.D. ("tlač na požiadanie") je kvalitná digitálna tlač, ktorá vydavateľstvám umožní rentabilnú produkciu publikácií nižšieho nákladu s možnosťami individualizácie, korekcií a úprav. Táto technológia poskytuje vydavateľom nové obchodné možnosti publikovania, nakoľko "nenapĺňa sklad" a zabezpečuje produkciu v ľubovoľnom čase a v požadovanej kapacite - presne podľa momentálnych požiadaviek trhu. Je výhodná nielen pri tlači rôznych manuálov, učebných materiálov, tabuliek, štatistík, technických noriem a pod., ale aj všade tam, kde dominuje potreba rýchlej a variabilnej tlače, tam, kde ofset sa stáva nerentabilným...
           Vo vydavateľskej sfére na Slovensku dosiaľ prevláda určitá nedôvera či strach pred novými technológiami - publikovanie na internete sa považuje za akúsi milú zbytočnosť, CD ROM je vnímaný len ako hračka, elektronická kniha sa dosiaľ nepovažuje za publikáciu - mnohí majú pocit, že hodnotu má len to rokmi osvedčené médium, čo šuští medzi prstami, ktoré je v rukách cítiť, je možné mu privoňať... Mnohí si naplno neuvedomujú prítomnosť nových technológií s novými nosičmi (ktoré knihu však nikdy nevytlačia - rovnako ako televízia nevytlačila film!) a sú presvedčení, že je to len falošný boom vyvolaný komerčnými spoločnosťami. Vďaka hypertextu, multimedialite či iným novým možnostiam nielen vznikajú a vyvíjajú sa nové druhy umeleckých textov tvorených pre elektronické médium, ale tieto prvky sa aj spätne odrážajú v knižnej podobe a nachádzajú svoje miesto v literatúre.
           Treba si však uvedomiť, že nové elektronické nosiče postupne vytlačia a nahradia viac-menej len určitú oblasť knižnej produkcie. Je jasné, že diela autorov ako Dostojevský, Exupéry, Shakespeare či Selinger i naďalej budú žiť vo svojej knižnej podobe, ale už teraz rôzne slovníky, dejiny, encyklopédie a učebnice sa postupne "prevteľujú" do svojich elektronických podôb a pokúšajú sa nájsť svoje oprávnené miesto na knižnom trhu.

A. Matuška