Načúvať dušiam čitateľov

Martin Kukučín sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej. 150. výročie jeho narodenia je zapísané v kalendári kultúrnych výročí UNESCO. Jeho tvorivou ambíciou bolo ,,načúvať dušiam čitateľov a čitateliek a držať prst na ich tepne alebo ucho rovno na špici srdca“. Spomienkou na nášho veľkého spisovateľa, učiteľa a lekára je séria odborných podujatí o jeho tvorbe a zástoji v slovenskej kultúre. Príspevkom k tomuto výročiu je aj vydanie ďalšieho zväzku edície Knižnice slovenskej literatúry Martin Kukučín: Dom v stráni a iné prózy. Okrem Domu v stráni tam nájdeme aj Neprebudeného a Rysavú jalovicu, ktorá sa aj vďaka svojej televíznej podobe stala súčasťou našich sviatočných chvíľ. Zostavovateľom, autorom kalendária a doslovu Prozaik životnej harmónie aj intelektuálneho nepokoja je Ján Gbúr. Kniha obsahuje tiež Kukučínove listy, kritiky a spomienky. Hana Gregorová si takto spomína na posledné listy od Kukučína:

,,2. marca 1928 písal nám baťko kukučín list, kde medzi iným píše: Chrobáčky počínajú vyliezať z machu na slniečko, tak i ja hádam zasa tohto leta budem môcť ísť ta, kde ma srdce nesie... V tom istom liste píše: My sme zimu strávili dosť dobre, teraz už počína popúšťať. Onedlho budú sláviky spievať. Kašky už kvitnú, ale myslím banujú, že sa prenáhlili. Nočné mrazy ich obarili...

Veru tie nočné mrazy obarili aj jeho ubolenú slovenskú dušu. Veď bolesť svoju nosil po svete a čičíkal ju slovenskými piesńami. Takto povedal o ňom Štefan Krčméry, ktorý dobre poznal jeho utrpenie.

Posledný list z mája 1928 neveštil nič dobrého.“

Túžba prísť v lete domov sa mu nesplnila. Zomrel 21. mája 1928 v Lipniku a jeho pozostatky previezli do Martina až na jeseň.