Vyhľadávanie
O čom premýšľam? Možno vás to prekvapí, ale v tomto čase ani nie tak o vznešených veciach literatúry a umenia... Premýšľam o tom, ako dosiahnuť, aby táto vláda, ktorej jednu koaličnú zložku som volil, neožobráčila samostatne zárobkovo činné osoby, živnostníkov a umelcov, aby ich zvýšenými daňami a zvýšenými odvodmi neplátala tie diery, ktorými vyhadzuje verejné financie von oknom... Len ma mrzí, že drvivá väčšina umelcov je a) neinformovaná, hoci informácií je dosť, b) ľahostajná, lebo zatiaľ to ešte necíti na svojej peňaženke...
Obráťme list. Zatiaľ mám tvorivej roboty dosť, a keď ju nemám, tak si vymyslím. Do svojej série knižných rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry som si vymyslel trochu netypický projekt – od vlaňajšej jesene až do mája sa na druhej strane môjho diktafónu vyskytovali jedna po druhej tri mladé dámy – Adela Banášová, Adriana Kučerová a Petra Polnišová. Všetky tri sú neodmysliteľne prítomné vo verejnom priestore kultúry a spoločenského života, všetky tri patria k špičke v profesii, ktorú vykonávajú, a – to bolo pri mojom výbere tejto trojice to najpodstatnejšie – všetky tri sú veľmi bystré, inteligentné a schopné o sebe, o svojej práci a živote, ktorý žijú, uvažovať s výnimočnou dávkou empatie, sebareflexie a humoru. Kniha by mala vyjsť v októbri a verím, že čitateľov zaujme. A na jeseň sa chystám na ďalší veľký knižný rozhovor – tentoraz s bezpochyby prvou dámou slovenského činoherného divadla Emíliou Vášáryovou.
Leto mám prekladateľské, až po uši trčím v najnovšom románe Ľudmily Ulickej Zelený stan. Ulická nie je slovenskému čitateľovi celkom neznáma, máme od nej preložené už štyri knihy – Sonička, Medea a jej deti, Veselý pohreb a Daniel Stein, tlmočník. Tú poslednú som mal tú česť preložiť ja a bola to fascinujúca práca – Daniel Stein, tlmočník je sugestívny dokumentárny román (napísaný podľa skutočného životného príbehu) o židovskom chlapcovi, ktorý doslova zázračne prežije holokaust, konvertuje na katolícku vieru, stane sa kňazom a v Izraeli založí katolícku farnosť... Skvelá kniha. Zelený stan je celkom z iného súdka – sú to vlastne dejiny Sovietskeho zväzu od Stalinovej smrti v roku 1953 až do deväťdesiatych rokov cez príbehy niekoľkých ľudí... Ulická dokáže geniálne syntetizovať malé dejiny, dejiny ľudských osudov, s veľkými dejinami. Jeden ruský kritik napísal, že jej romány dychtivo čítajú intelektuáli aj upratovačky – podľa mňa je to preto, lebo dokáže byť emocionálne hlboko v príbehoch svojich postáv, no zároveň ich vie sledovať s ľahkým ironickým odstupom... Neprekladá sa mi to ľahko, ale prekladať knihy, ktoré sa poddávajú ľahko, by ma možno ani nebavilo...
