Vyhľadávanie
Svätý Augustín (354 – 430) je považovaný za jedného z najväčších teologických filozofov či filozofujúcich teológov. Jeho stredoveké mysliteľstvo sa stalo nadčasovým a platí aj v dnešnej spoločnosti. Augustínov odkaz sa neskladá len zo spirituálnych výkričníkov, ale aj z ľudských spomienok. Nebol totiž iba dogmatickým kazateľom, ale aj zaujímavým človekom s pestrým osudom. Už počas búrlivej mladosti sa okrem svetských pôžitkov venoval i rozsiahlemu vzdelávaniu. Po smrti otca sa začal čoraz viac zaujímať o druhý breh života, hľadal odpovede na otázky o smrti a možnostiach transcendentálneho vzoprenia sa voči nej. Uspokojenie nenašiel ani v učení manicheizmu, no pod vplyvom stretnutia s milánskym biskupom Ambrózom sa postupne obracal na vieru, až sa napokon nechal pokrstiť a neskôr ho vysvätili aj za kňaza. Popri starostlivosti o chudobných a duchovnom rozjímaní začal písať. Jeho rozsiahle dielo zahŕňa rôzne traktáty, filozofické a teologické spisy, výklady Svätého písma, kázne a množstvo listov.
Zozbierané myšlienky v diele Horiace srdce s podtitulom Myšlienky a modlitby sv. Augustína (Karmelitánske nakladateľstvo 2013) chcú svätca predstaviť nielen ako teológa a morálnu ikonu, ale aj ako povzbudzujúceho priateľa na ťažké časy. Preto nejde o teologické eseje ani o kompletné spracovanie jeho celoživotnej tézy, ale skôr o pochopenie jeho duše. Kniha sa usiluje priblížiť svätého Augustína dnešným ľuďom a ukázať im jeho presahujúcu modernosť. V krátkych úvahách rozmýšľa svätec aj nad silou rozpravy, modlitba preňho znamená dôležitý dialóg s večnosťou. Táto cesta je otázkou vôle a pokory, preto naša duša potrebuje čas na samotu a meditáciu. Nezatracuje však ani prirodzenú ľudskú zvedavosť a nekonečnú túžbu po priateľstve, ktoré bolo pre neho veľmi dôležité. Svätý Augustín je obľúbený aj pre úprimné priznanie si vlastných chýb. Je výnimočným rétorom a v jeho bohatom slovníku nachádzame mnohé krásne metafory a podobenstvá. V svätcových myšlienkach sa nesie pochopenie nadzmyslového sveta a hľadanie zrnka pravdy v nekonečnej púšti poznania. Na rozdiel od iných učencov ho však svätý Augustín nehľadal pre vlastnú slávu, ale pre spirituálnu večnosť kresťanského Boha.
Editorom knižky Horiace srdce je Juraj Pigula, ktorý má ako člen rehole sv. Augustína k jeho učeniu veľmi blízky vzťah a práve spiritualita tohto svätca tvorí ťažisko Pigulovho celoživotného skúmania. V zozbieranom toku Augustínových úvah sa zlieva celé myslenie staroveku a táto tradícia preniká aj do nasledujúcich storočí
Každý zločin si zasluhuje primeraný trest. Hovoríme tomu spravodlivosť. V intenciách takejto spravodlivosti sa odvíja aj dej divadelnej hry ďalšieho veľkého mysliteľa, tentoraz z obdobia renesancie, Williama Shakespeara (1564 – 1616) Oko za oko (Ikar 2013, preklad Ľubomír Feldek).
Knieža Vincentio, vedomý si svojho pochybenia pri nedôslednom uplatňovaní zákona, dosadí na čas svojej neprítomnosti v krajine na trón Angela, ktorý má „v jeho mene vzkriesiť zákon“ a trestať tých, čo si to zasluhujú. Cnostný Angelo sa úradu poctivo ujme a oživí dávno zabudnuté zákony – aj trest smrti pre každého, kto slobodnú ženu privedie do druhého stavu. Keďže má pod katovou sekerou skončiť aj Claudio, za kniežaťom sa vydá jeho sestra Izabela. Angelo podľahne jej kráse a navrhne dievčine obchod – vymeniť svoju čistotu za bratov život. Keďže svoj prísľub neplánuje splniť a rozkáže Claudia sťať ešte pred svitaním, začína jeho „spravodlivosť“ pripomínať skôr opak a pred čitateľom sa pomaly odvíja zamotané klbko ľudských túžob. Angelo sa ocitá v klasickej pozícii medzi tým, čo chce, a tým, čo musí. Namiesto milosrdenstva (voči Claudiovi, a tým aj sebe) sa však rozhodne zahladiť stopy, všetko poprieť a pokúsiť sa ostať v očiach ľudu spravodlivým a bezúhonným. Otázkou je, či mu to prejde…
Preklad Ľubomíra Feldeka je už tradične založený na hovorovosti. Pomerne dobre sa vyrovnal s početnými slovnými hračkami a narážkami, a hoci by sme mu na jednej strane mohli vyčítať istú anachronickosť v paralelnom používaní zastarávajúcich a súčasných slangových slov, na druhej strane musíme vyzdvihnúť fakt, že vydanie obsahuje aj texty venované okolnostiam vzniku diela a jeho prekladu, ktoré čitateľovi objasňujú historické súvislosti a rozširujú možnosti chápania textu. „Kto vládne ako Boh, nech správa / sa prísne, ale podľa práva. […] / Na iných taký prísny treba / byť ako na samého seba,“ píše Shakespeare na začiatku 17. storočia. A jeho slová sú stále aktuálne. Ak chceme súdiť iných, musíme začať sami od seba. Ale nielen naoko, ako sa to dnes často robí, keď aj „najväčší darebáci sveta dokážu vzbudiť dojem, že sú čestní a spravodliví“. Zároveň platí aj staré známe biblické: akou mierou meriate vy, takou sa nameria aj vám. Skôr alebo neskôr. Priveľa moralizovania? Možno. Meter by však mal byť rovnaký pre všetkých… Aj dnes.
„Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Tak znie pravdepodobne najznámejšia a najčastejšie citovaná myšlienka zo svetoznámej knihy francúzskeho spisovateľa a pilota Antoineho de Saint-Exupéryho (1900 – 1944) Malý princ, ktorá v tomto roku vyšla vo vydavateľstve SPN – Mladé letá po prvýkrát s pôvodnými autorovými ilustráciami z roku 1943 (preklad Elena Šmatláková). Príbeh nevšedného priateľstva pilota, ktorý havaroval na saharskej púšti, a Malého princa pochádzajúceho zo vzdialenej planéty však poskytuje oveľa viac podnetov na uvažovanie. Detskými očami hlavného hrdinu postupne spoznávame svet a znovu odhaľujeme morálne hodnoty, na ktoré ako dospelí tak často zabúdame… Filozofická rozprávka je plná nadčasových myšlienok o priateľstve, oddanosti, obete, ale aj o zmysle ľudského života a hľadaní dobra. A napriek tomu, že Exupéry ju napísal ako štyridsaťročný, dýcha detskou úprimnosťou a čistým vnímaním okolitého sveta. Malý princ nepatrí medzi knihy, ktoré prečítame iba raz a odložíme. Pri každom čítaní v nej totiž dokážeme objaviť ďalšie a ďalšie posolstvo, ktoré nás chce naučiť byť lepšími ľuďmi.
Návod na lepší život prináša vo svojich knihách aj známy spisovateľ, tvorca koncepcie kurzov sebapoznávania a zlepšenia medziľudských vzťahov Dale Carnegie (1888 – 1955). Kniha Život je krátky, žite tak, aby bol úžasný (Príroda 2012, preklad Ada Böhmerová) sumarizuje princípy, ktoré Carnegie sformuloval, poradí čitateľom, ako obohatiť ich život využitím svojej vnútornej sily, a ako dosiahnuť šťastie, harmóniu, prosperitu… V jednotlivých kapitolách čitateľov presviedča, že rozhodovanie o svojom živote majú len vo vlastných rukách, iba oni sami určujú, ktoré hodnoty považujú za najdôležitejšie. A na túto zodpovednú úlohu ich pripravuje postupnými krokmi, ktorých cieľom je pomôcť pri sebapoznávaní. Ako dôležité posolstvo knihy treba mať na pamäti Carnegieho myšlienku: „Ak sa nestávate človekom, ktorým by ste chceli byť, tak sa automaticky stávate človekom, ktorým by ste nechceli byť.“
