Nadčasový Kafka, človek svojej doby

V zimný sobotný večer 18. decembra 1920 pricestoval Franz Kafka rýchlikom z Prahy do Popradu, aby sa odtiaľ odviezol električkou do Tatranskej Lomnice, kde naňho čakal konský povoz so saňami smer Tatranské Matliare.

 Privítal ho chladný vzduch a matne svetlý obrys zasnežených Tatier, osvetlených mesiacom v prvej štvrtine. Tridsaťsedemročný spisovateľ sa vo vysokohorskom prostredí plánoval liečiť, respektíve aspoň pozastaviť rozvoj pľúcnej tuberkulózy, ktorá uňho prepukla pred tromi rokmi. Celkovo u nás strávil 8 mesiacov, až do konca augusta 1921.

Sanatórium Villa Tatra sa, žiaľ, nedochovalo, ale vďaka snahám lekára nefrológa, profesora Miroslava Mydlíka vznikol neďaleko tohto miesta pamätník, odhalený v máji 2001. V tomto roku si teda pripomíname 100. výročie Kafkovho pobytu v Tatrách, ale aj 20. výročie odhalenia pamätníka Franzovi Kafkovi.

Vďaka spoluautorke, dlhoročnej spolupracovníčke a životnej partnerke už zosnulého profesora, Kataríne Derzsiovej vyšlo v tejto súvislosti druhé vydanie monografie Tuberkulóza pľúc Franza Kafku, venovanej vplyvu choroby a liečebných pobytov na literárnu tvorbu spisovateľa.

Ďalšou pozoruhodnou novinkou je výber 99 zaujímavostí z Kafkovho života od Reinera Stacha, známeho životopisca a autora oceňovanej trilógie o Kafkovi (Rané roky, Roky rozhodovania a Roky poznania).

Liečebné pobyty 1917 – 1924

Monografia venovaná téme Kafkovej tuberkulózy nám v tvrdej väzbe a na kvalitnom papieri umožňuje aj vďaka bohatej, viac-menej kvalitnej obrazovej dokumentácii navštíviť miesta, kde Franz počas trvania svojej choroby istý čas pobudol. Od počiatočného chrlenia krvi v byte v Schönbornskom paláci v Prahe počas augustovej noci roku 1917 prejde Franz mnohé miesta pomaly sa rozpadajúceho Rakúsko-Uhorska, neskôr už novovzniknutého Československa, Talianska, Nemecka či Rakúska, kde napokon v roku 1924 umiera, vyčerpaný neznesiteľnými bolesťami, spôsobenými rozšírením tuberkulózy do hrtana. Samozrejmosťou publikácie sú aj úvodné základné biografické informácie. Trochu rušivo pôsobí nezjednotená jazyková podoba citátov (niekde česky, niekde slovensky), viaceré chyby (jednak už v rokoch v obsahu a na ďalších miestach v texte, ale aj jeden obzvlášť úsmevný, keď Franz Kafka píše pohľadnicu v apríli 2015), zato ako pozitívum možno vnímať doplnok v podobe anglickej mutácie textu (avšak so zachovanými chybami).

V závere je priestor venovaný pomníkom Franza Kafku a spomína sa aj medzinárodný medicínsko-literárny memoriál, ktorý sa v rokoch 2001 – 2017 konal v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici. Žiaľ, po smrti profesora Mydlíka táto činnosť ustala, čo je veľká škoda. Pevne verím, že v budúcnosti budeme môcť na dobrú tradíciu nadviazať a uctiť si pamiatku Franza Kafku aj profesora Mydlíka.

Monografiu je na slovenské pomery možné považovať za výborný počin, ktorý by – práve v súvislosti so zameraním knihy – získal hádam aj mimoriadny medzinárodný význam, ak by priniesol preklady autentickej lekárskej dokumentácie pacienta Franza Kafku. Koho by zaujímal bližší, trochu osobnejší pohľad na jeho pobyt v Tatranských Matliaroch, Podtatranská knižnica v Poprade ešte v roku 1997 vydala výber z Kafkovej korešpondencie s názvom Tatranské listy, ktoré nie sú uvedené medzi zdrojmi v recenzovanej publikácii o tuberkulóze pľúc. Napriek tomu, že tieto Tatranské listy by si zaslúžili nové, redigované a rozšírené vydanie, môže sa z nich čitateľ dozvedieť mnoho zaujímavého, napríklad to, že Kafkovi z ľubozvučnej slovenčiny ostalo v spomienkach len v električke započuté „oioioi!“.

Franz Kafka ako človek z mäsa a kostí

Keď sme pri Matliaroch, počas pobytu zachytili Franza celkom kvalitné fotografie, ktoré poslal potom rodine do Prahy ako pohľadnice. Ukazujú ho nie ako ten mýtus bezkrvného neurotika, ktorý sa okolo neho po smrti vytvoril, ale ako veľmi sympatického, štíhleho muža s chlapčenskými črtami a úsmevom na tvári v spoločnosti iných ľudí. A keď už hovoríme o tom „ľudskom“, od nemeckého životopisca Reinera Stacha vyšla v českom preklade kniha s názvom To že je Kafka?, ktorú podčiarkuje marketingovo bombastický podtitul: 99 odhalení.

Pre znalcov Franza Kafku tých „odhalení“ asi nebude až toľko, ba niektoré – dalo by sa povedať – chýbajú, ale pre bežného čitateľa to určite bude chutná vianočná bonboniéra! Vybrané náplne môžu byť – aj vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu – asi pre niekoho exoticky pálivé či kyslé, keď spozná Franzov postoj k očkovaniu (mimochodom, sám ochorel asi dvakrát na španielsku chrípku, ktorá v jeho rodine niektorým privodila smrť), ba možno by ho dnes, keby žil a tvoril, čakalo potretie dechtom a perím, ktovie...

V každom prípade by mu súčasné celospoločenské otrasy a zúrivo iracionálna polarizácia spoločnosti zrejme poskytla výživné námety na tvorbu. Okrem perličiek z jeho života, napríklad, ako si rád dal pivo, vyšiel do zábavného parku na kolotoče alebo občas navštevoval nočné kluby, či to, aký bol jeho vzťah k technickým novinkám jeho doby, k tomu všetkému nájdeme veľmi dôležitý Stachov komentár, ktorý zasadzuje jednotlivé zlomky do dobového kontextu a približuje informácie o dotknutých miestach či osobách, vrátane fotografií.

Podstatnou súčasťou knihy sú biografické údaje o najdôležitejších spomínaných osobách z rodiny a okolia Franza Kafku, ktoré ukazujú ich často veľmi tragický osud, najmä v dôsledku zmien režimov. Kniha, ktorá je výsledkom poctivého dlhoročného sedenia nielen nad materiálmi z archívu v Marbachu, sa číta – pardon – hltá sama!

Eva Dědečková (1988)

Filozofka a publicistka. Vyštudovala filozofiu a dejiny filozofie na UPJŠ v Košiciach a na Univerzite Karlovej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako vedecká pracovníčka na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Venuje sa fenomenológii, prednostne kozmologickej filozofii výchovy Eugena Finka a Friedricha Nietzscheho.

Miroslav Mydlík, Katarína Derzsiová: Tuberkulóza pľúc Franza Kafku

Košice: Lagarto, 2021

Pomník Franza Kafku v Tatranských Matliaroch

Zdroj: archív E. D.