Najmenší nepriatelia ľudstva

Panuje názor, že dejiny ľudstva utvárali predovšetkým vojnové konflikty a vznik či zánik veľkých spoločenských územných celkov, štátov či ríš. To, že dejiny sú aj o vírusoch či baktériách, ktoré dokázali veľmi efektívne zmeniť chod historických udalostí či vyhladiť celé národy, je už menej známe. Kniha Epidémie v dejinách je vynikajúcim slovenským príspevkom k tejto tématike s ambíciou zaujať aj širokú verejnosť.

Publikácia Epidémie v dejinách: Ľudstvo v boji s neviditeľnými nepriateľmi je pokračovaním spolupráce medzi vydavateľstvom Premedia a internetovým portálom HistoryWeb. Táto kooperácia nedávno priniesla na slovenský knižný trh popularizačnú knihu o dejinách História pre zaneprázdnených a treba povedať, že najnovšia publikácia sa kvalitou svojej predchodkyni minimálne vyrovná, ak ju priamo aj neprekonáva, a to vo viacerých aspektoch.

Jedným z dôvodov je aj aktuálnosť témy publikácie. V kontexte celosvetovej pandémie zapríčinenej vírusom Covid 19 preto nie je prekvapením, že publikácia čitateľa v kníhkupectve zaujme. Najmä, keď je zaujímavá téma spracovaná vedcami a vedkyňami z rôznych vedných odborov. Práve to ponúka dielo Epidémie v dejinách, v ktorom nájdeme nielen texty od historikov, ale aj archeológov či religionistov. Interdisciplinarita autorov a použitie zrozumiteľného, no stále odborného jazyka sú pre čitateľa veľkým prínosom. Nejde totiž len o popis udalostí, ale v textoch nájdeme aj zamyslenia sa nad vplyvom ochorení na tzv. veľké dejiny.

Publikácia tohto rozsahu nemohla pokryť každý jeden z aspektov epidémií v dejinách a nedávala si to ani za cieľ. Predstavuje však istý prierez dejinami, čomu pomáha aj rozdelenie publikácie na štyri základné časti: Najstaršie epidémie, Čierna smrť, Skrytý nepriateľ v novoveku, Dvadsiate storočie – ľudstvo sa nepoučilo. 

 

Od antiky k súčasnosti

Napriek chronologickému rozdeleniu je zaujímavým zistením, že epidémie mali na správanie ľudí  veľmi podobný vplyv bez ohľadu na to, kedy sa odohrali. Napríklad, mnohí z náboženských predstaviteľov v antike sa napriek tomu, čo deklarovali, chorôb zľakli a pomoci svojim spoluveriacim sa štítili. Epidémie popri tom, ako decimovali obyvateľstvo, dokázali odkryť len deklaratívny charakter viery časti vysoko postavených náboženských predstaviteľov, no aj poukázať na členov spoločnosti, ktorí, nehľadiac na osobné ohrozenie, pomáhali trpiacim. Je zaujímavé sledovať, ako sa tieto udalosti zvykli opakovať bez ohľadu na to, či išlo  o antické obdobie charakteristické vierou v pohanských bohov alebo o stredovek v Európe, keď bolo pri moci kresťanstvo. Na tieto okolnosti upozorňuje vo svojich textoch religionista Andrej Zeman.

Vypuknutie epidémie menilo plány aj vojvodcom či panovníkom. Čitateľ sa vďaka textom dozvie, ako mor ovplyvnil politiku cisára Justiniána I., ale aj prečo Napoleona neporazila v Rusku výlučne zima a akú úlohu zohral „maršal“ týfus v decimovaní francúzskej Grande Armée.

 

Mýty a epidémie
Autori vo svojich textoch poukazujú aj na mnohé mýty spojené so šírením epidémií. Pozitívom je, že  poukazujú nielen na mylné domnienky lekárov a vedcov v minulosti, ale zároveň zrozumiteľne vysvetľujú, ako sa tieto zakorenené predstavy o šírení chorôb podarilo zmeniť vedeckým výskumom, ktorý v minulosti často ohrozoval aj samotných vedcov. V texte Olivera Zajaca John Snow zachraňuje svet: cholera vo viktoriánskom Londýne je evidentné, aké opatrenia museli byť prijaté na to, aby sa uznali nové vedecké zistenia a aby sme sa v boji s epidémiami ako ľudstvo posunuli ďalej. Čitateľ sa v texte nedozvie len o mylných predstavách minulosti, ale aj o mnohých našich súčasných nepresných domnienkach. Evina Steinová vo svojom texte Prečo nosili moroví doktori masku so zobákom? popisuje, do akej miery mohli byť spomínané masky úspešné, aké boli ich výhody a ako v minulosti vyzerali. Treba dodať, že jej text fanúšikov súčasnej steampunkovej módy nepoteší, no historického nadšenca so záujmom o realitu morom zasiahnutej Európy určite áno.    

 

Predsudky kontra rozum

Jednou z naozaj malého počtu vecí, ktoré publikácii možno vytknúť, je to, že sa autori na niektorých miestach opakujú, resp. poskytujú informácie, ktoré sa už k čitateľovi dostali v predchádzajúcom texte od iného autora.  Tento „nedostatok“ je pochopiteľný, pretože publikácia je dielom viacerých autorov a editori by tak pri redakčných úpravách museli zásadne zasahovať do textu. V konečnom efekte by to bolo pravdepodobne ešte rušivejšie ako občasné pripomenutie si už uvedeného faktu, napr. toho, akú úlohu pri morových ochoreniach zohrala baktéria Yersinia pestis.

Z textov, ktoré sa v diele nachádzajú, vychádza jedno trpké zistenie, že v priebehu ľudských dejín sa na mnohé vynálezy a medicínsky pokrok pozeralo s nedôverou a obavami. Hlas rozumu často prekrývali predsudky a ,podobne ako dnes, časť obyvateľstva verila rôznym falošným tvrdeniam, ako napr. počas cholery v Uhorsku, keď obyvateľstvo verilo, že štátni úradníci sa ich snažia otráviť proticholerovými opatreniami. Zostáva len veriť, že sme sa (napriek názvu poslednej časti publikácie) ako ľudstvo poučili a budeme sa aj v budúcnosti v prípade epidémií riadiť odporúčaniami vedcov a vedkýň a nie našimi emóciami. Kniha Epidémie v dejinách predstavuje dobrý stavebný kameň pre diskusiu o minulosti a najmenších nepriateľoch ľudstva aj medzi laickou verejnosťou.

 

Mgr. Martin Posch, PhD.

Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe a na Kingston University v Londýne. Pracuje v Historickom ústave SAV.

 

Branislav Kovár, Oliver Zajac, Lucia Benediková (eds.): Epidémie v dejinách

Bratislava: Premedia, 2020