Vyhľadávanie
Prekladu knihy Matky a kamionisti do maďarského jazyka sa na rezidencii v Banskej Štiavnici venoval Norbert György.
3. decembra minulého roku sme na našom webe oznámili výsledky výberu rezidentov a rezidentiek na prekladateľský pobyt v Banskej Štiavnici. TROJICA artist in residence vznikla v rámci Almázie Štiavnica: Mesto kultúry 2019 v spolupráci mesta Banská Štiavnica a projektu BANSKÁ ST A NICA a s podporou Fondu na podporu umenia. Prvou rezidentkou bola od 16. januára do 15. februára Weronika Gogola. Krátky rozhovor s ňou nájdete na našom webe. Po nej nastúpil na rezidenciu do 15. marca prekladateľ zo slovenského a českého jazyka Tomasz Grabiski.
Celosvetová pandémia a s ňou spojené obmedzenie cezhraničného pohybu zmenilo plány s ďalšími pobytmi, avšak ešte v apríli bol posledným prekladateľským rezidentom Norbert György. Umeleckému prekladu sa začal venovať na objednávku maďarského časopisu Lettre Internationale, do maďarčiny preložil diela významných slovenských autorov a autoriek prózy, napr. Balla, Víťo Staviarsky, Ivana Dobrakovová, a poézie, napr. Mila Haugová, Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Vlado Janček a i. V súčasnosti sa venuje prekladu zbierky poviedok Ivany Dobrakovovej Matky a kamionisti, ktorá vyjde v tomto roku vo vydavateľstve Typotex.
Profil Norberta Györgyho nájdete aj v našej databáze a v tomto článku s ním prinášame krátky rozhovor.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Matky a kamionisti? Čím môže tento titul zaujať maďarských čitateľov?
Návrh prišiel z vydavateľstva Typotex, ktoré získalo práva na vydanie diela v maďarčine. Predtým som preložil zbierku Toxo, tá vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Noran Libro. Zrejme preto si spomenuli práve na mňa. Texty Ivany Dobrakovovej sú univerzálne, ich atribútmi sú ženskosť, materstvo, peripetie partnerského vzťahu, boj s vlastnými démonmi, a v tomto zmysle je jedno, v akom prostredí sa udalosti odohrávajú, pochopí ich ktokoľvek kdekoľvek. Navyše autorkina spisovateľská estetika má veľa spoločného s najlepšími predstaviteľkami súčasnej maďarskej prózy, mám na mysli napríklad Krisztinu Tóth, Edinu Szvoren, Annu T. Szabó, ktoré sú obľúbené v čitateľských aj odborných kruhoch nielen v maďarskom jazykovom prostredí.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Najväčšou výzvou, ako zakaždým v prípade Ivaniných textov, je nájsť správny rytmus, muzikálnosť, ktorá sa skrýva v jej dlhých vetách. Toto sa, samozrejme, nedá preložiť rovnako, ako to ona sformulovala v pôvodnom texte, lebo maďarčina funguje trochu inak: niekde treba skracovať, inde trocha opísať, ale preto je táto práca pekná. Dôležité je nájsť správne pomery.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Miesto, prostredie aj byt sú dokonalé, nič lepšie si človek ani nevie predstaviť, je to zároveň aj akási mentálna karanténa (ak máme reflektovať na tieto ťažké časy), aby sa vedel sústrediť výlučne na to, čo má na práci. A mojou prácou je teraz preklad knihy Ivany Dobrakovovej Matky a kamionisti. No dobre, ešte by sa v byte čo-to zišlo, zopár políc, napríklad, prípadne nejaká skriňa, aby sa všetko nepovaľovalo na zemi. Aha, a ešte zrkadlo. Hoci to mne až tak nechýba, ale môže prísť niekto, komu bude.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Teraz je prvoradé, aby som načas odovzdal tento preklad, lebo ma k tomu zaväzuje zmluva. Medzitým by som sa mal venovať aj písaniu vlastného románu, ktorý už pomaly rok tlačím pred sebou. A keby to nestačilo, ešte je tu Ruzká klazika Daniela Majlinga, ktorej preklad budem musieť zvládnuť, predpokladám, v priebehu leta. Aj to bude super. Nudiť sa nebudem.
