Najväčšou výzvou bol rozsah
Najväčšou výzvou bol rozsah
rozhovor s editorkou Gundžovníkov Luciou Molnár Satinskou
 
Dnes už vieme, čo obsahoval časopis Gundžovník. Máte nejaké informácie aj o tom, ako ho prijímali jeho doboví adresáti, čitatelia? Mal nejaký presah mimo rodiny?
Pokiaľ viem, Gundžovníky čítali aj známi adresátov, ľudia z emigrantskej komunity. Naozaj fungoval ako oznamovateľ klebiet a správ z domova. Julovi švagrovia posielali domov iné formáty, napríklad zvukové kazety alebo aj filmové kotúče s obrazom.
 
Kam sa vlastne stratil prvý ročník Gundžovníkov, prečo sa kniha začína až rokom 1968?
Jednak si Julo začal robiť kópie až od druhého ročníka, a tie sa zachovali uňho doma, jednak sa adresát amerických Gundžovníkov v tom roku asi sťahoval a prvý ročník sa stratil. Švajčiarske originály sa tiež nezachovali.
 
Existujú ešte originály týchto rukopisno-strojopisných časopisov?
Áno, kniha sa robila podľa amerických originálov. Grafické štúdio Pergamen, ktoré knihu pripravovalo, z nich čerpalo ilustrácie, fotografie aj rôzne grafické prvky. Momentálne sú vo vlastníctve vydavateľstva. 
 
Keď je editorom rodinný príslušník, vždy vznikne viac či menej ošemetná situácia. Nebudeme sa však pýtať na to, či ste z knihy niečo museli vynechať... S akými ťažkosťami ste pri jej zostavovaní zápasili?
Najväčšou výzvou bol rozsah. K vynechávaniu nedochádzalo z nejakých cenzorských dôvodov, ale preto, aby mala kniha ešte čitateľný rozmer. Čiže som musela rozhodnúť, ktoré články majú ešte aj literárnu hodnotu a ktoré nie. Vynechávala som texty, ktoré mali len informačnú hodnotu a ich aktuálnosť už vypršala.
 
Neuvažovali ste nad tým, že edičnú prípravu prenecháte niekomu nezainteresovanému?
Necítim sa byť na tejto knihe až tak osobne zainteresovaná. Môj otec ju písal dávno pred mojím narodením a ja som sa k tým textom vrátila pätnásť rokov po jeho smrti. Myslím, že je tam dosť veľký odstup. Navyše, Gundžovníky ani nie sú históriou mojej rodiny, ale rodiny Julovej prvej ženy. Naopak si myslím, že môj prístup k pozostalosti môže byť len užitočný.
 
Listy Oľge (2013), Expedície 1973 – 1982 (2011) a Gundžovníky (2018), to sú tri knižné projekty, ktoré ste ako editorka pripravili v ostatných rokoch z pozostalosti svojho otca. Čo ešte skrýva kufor Júliusa Satinského?
Tých kufrov by bolo niekoľko. V rukopisnej pozostalosti sú ešte denníky, korešpondencia aj rôzne nepublikované texty kratšieho charakteru. Zatiaľ však neviem, do čoho sa pustím najbližšie.
 
 
(red.)
  • Najväčšou výzvou bol rozsah - 0