Národné mýty a literatúra

René Bílik sa na základe svojich dlhoročných vedeckých bádaní, ale aj pedagogických skúseností pozrel na dominantné problémy mýtizácie. Dotýka sa vytvárania mýtov od klasicizmu, najmä od Hollého, Kollára a Kuzmányho, až po súčasnosť.

V podstate sa pri interpretovaní využitia mýtov nič nezmenilo. Národné mýty sa zväčša zneužívali s rozličnými zámermi na presadzovanie ideologickej tendencie vládnucej v tom-ktorom období. Aj keď je určite rozdiel medzi využitím mýtu u Hollého (do popredia sa dostávala národnoobranná funkcia) a v socialistickom realizme (mýtus bol podriadený komunistickej ideolológii). 

Výčitka učiteľom

Bílik podnetne uvažuje o zneužívaní mýtizácie v pedagogickom procese. Dnes to už nie je žiadny vedecký objav, ale predsa, v pedagogickom procese neustále zotrvávajú určité klišéovité prístupy k interpretácii mýtov dotýkajúcich sa národnej minulosti.

Bílik vyčíta učiteľom, že zväčša interpretovali texty s využitím realistického kódu, interpretácie pod vplyvom požiadaviek metodických ideológov teda strácali diskurzivitu. Učitelia následne „rezignovali na jednu z kľúčových funkcií školy – na formovanie kritického poznávania sveta.“ (s. 19)

Východisko z tejto situácie našiel až v najsúčasnejšej literatúre, ktorú však pedagógovia neraz nechápu a neakceptujú. Práve táto literatúra však k vážne chápaným mýtom používa ironický prístup .

Svojráz konštruktov

Bílik konštatuje, že ho zajíma „mýtus ako súčasť kultúrnej pamäti“ (s. 26). Ako naznačujú ďalšie Bílikove uvažovania, tento problém ďalej veľmi zručne rozvádza.

Tých svojráznych mýtizácií, zväčša konštruovaných s dobrým úmyslom, bolo veľa, takže spomeniem azda len tie najdôležitejšie. Jeden z mýtov, ktoré do určitej miery žijú aj dnes, vytvoril Ľudovít Štúr. „Je to Štúrov konštrukt uhorskej krajiny (pozn.: myslím si, že mal na mysli Slovensko) aspoň v geografickom chápaní ako križovatky národov.“ (s. 29) Tento Štúrov „priestorový konštrukt má celkom zreteľnú mýtickú štruktúru“. (s. 33)

Nechcem zachádzať do detailov, ale tento konštrukt mal pokračovanie aj v ďalších Štúrových názoroch, ktoré mali podporovať budúcnosť Slovákov (napr. estetizácia jeho politického postoja v zmysle – slovenská poézia je vrcholom svetovej poézie... Neskôr tento názor zjemnil, ale predsa len zotrvával v názore, že najkvalitnejšou súčasťou umenia je folklór, najmä slovenský, v ktorom mala byť zakliata duša národa a je už hotovým umením.). Preceňovanie hodnoty folklóru pretrváva aj v súčasnej pedagogickej praxi a rovnako pretrváva aj mýtus o kompaktnosti celej družiny zoskupenej okolo Ľ. Štúra.

Zaujímavé úvahy

V ďalšej časti sa René Bílik zaoberá charakterizovaním mýtizácie v literatúre naturizmu, ktorá je už komplikovanejšia, ale aj v takmer súčasnej literatúre, napr. u Pišťanka, ktorá neraz využíva princíp ironického prístupu k téme. Sú to veľmi zaujímavé úvahy autora knižky, ale ťažko o nich hovoriť v priestore krátkej informačnej noticky recenzného charakteru.

Opäť musím všeličo preskočiť, ale ešte naznačím aj Bílikove uvažovanie o mýtizácii v socialistickom realizme. Dominantou socialistického realizmu bola idealizácia s výraznou prítomnosťou ideologizácie. „Historicko-materialistická idea o zákonitom smerovaní dejín ku komunizmu je kolektivisticky založeným konštruktom dejín ako dejín spásy. Práve od neho je odvodený sujet o premene spočiatku neuvedomelého či váhajúceho hrdinu na uvedomelého.“ (s. 85)

Vo vzťahu k spomínanej mýtizácii sa neraz spomína aj princíp idealizácie, či už vo vzťahu k „riešeniu“ sociálnych problémov – Ondrejovova Zbojnícka mladosť, či ako spôsob vytvárania alebo dotvárania národného mýtu – Jarošova Tisícročná včela. 

Originálne postrehy

Text Reného Bílika o problémoch mýtizácie a najmä jej zneužívania, ale aj estetického, prípadne filozofického nepochopenia v pedagogickom procese je veľmi čítavý a plný originálnych postrehov. Text však poskytuje aj veľa podnetov k jeho diskurzívnemu vnímaniu.

Verím, že ho budú čítať čitatelia rozličnej estetickej i filozofickej orientácie a dokonca i učitelia slovenskej literatúry na rozličných stupňoch slovenského školstva.

Ladislav Čúzy (1950)

Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave viedol semináre zamerané na naturizmus a lyrizovanú prózu, katolícku modernu a dejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia.

René Bílik: Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)

Bratislava: LIC, 2021

Na fotografii René Bílik. Zdroj: Trnavská univerzita