Vyhľadávanie
O živote a umení Kolomana Sokola boli nakrútené dokumentárne filmy, napísané viaceré monografie, štúdie a články, pred ôsmimi rokmi vyšla knižne aj jeho korešpondencia s literárnym kritikom a publicistom Michalom Chorváthom Koloman Sokol osobne (Vydavateľs t vo Spolku slovenských spisovateľov a Galéria mesta Bratislavy). Najväčší prínos Kolomana Sokola nespočíva v množstve diel, výstav a publikácií, ale v tom, že svojou tvorbou ovplyvnil niekoľko ďalších generácií umelcov. Svetovo uznávaný maliar a grafik sa narodil na Slovensku, no väčšinu svojho života prežil v zahraničí. Roky strávené v Mexiku v ňom zanechali nielen celoživotné puto k tejto krajine, ale aj mnoho umeleckých inšpirácií. Pôsobenie v Mexiku vystriedal pobyt v New Yorku. Po druhej svetovej vojne sa spolu s manželkou vrátil do Československa, ale po prevzatí moci komunistami emigrovali späť do USA. Na otázku, akej je národnosti, sám zvykol odpovedať úsmevnou vetou: „Som maliar.“ Sokolova tvorba v sebe spája prvky viacerých umeleckých smerov, ale výrazne ju ovplyvnila aj kultúrna rozmanitosť krajín, v ktorých žil. K jeho pôsobeniu v Mexiku sa vracia kniha výtvarníčky Kataríny Macurovej Koloman Sokol v Mexiku (Slovart, Vysoká škola výtvarných umení). Do tejto vzdialenej krajiny sa rodák z Liptovského Svätého Mikuláša dostal krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny a jeho diela vzbudili na výstave v Palacio de Bellas Artes takú pozornosť, že dostal od mexickej vlády pozvanie vyučovať grafiku v Escuela de las Artes del Libro. Macurová podnikla precízny výskum, pátrala v archívnych fondoch priamo v Mexiku, kontaktovala potomkov Sokolových spolupracovníkov a v neposlednom rade komunikovala aj s maliarovým synom Jurajom (Georgeom) Sokolom. Poznamenáva však, že „veľký časový odstup, nedostatok údajov o kľúčových inštitúciách, predovšetkým o Škole knižnej tvorby, a protirečivé výpovede potomkov Sokolových kamarátov a kolegov komplikujú tvorbu uceleného obrazu pôsobenia Sokola v Mexiku.“ Zaujímavé pre slovenského čitateľa, ktorému nie je umenie latinskoamerickej krajiny známe, je čítanie o základných pilieroch a povahe moderného mexického umenia a predstaviteľoch monumentálneho diela mexických muralistov. Autorka analyzuje význam slovenského umelca pri formovaní modernej mexickej grafiky, pokúša sa preveriť tradovaný mýtus o jeho výraznom vplyve na umenie Mexika a objasniť daný problém v celom kontexte mexického umenia.
Najnovšou publikáciou o diele nestora slovenskej grafiky je dvojjazyčná slovensko-anglická monografia Koloman Sokol. 100 nepublikovaných diel (Slovart, Galéria mesta Bratislavy). Ukrýva v sebe sto reprodukovaných diel výnimočného slovenského umelca, ktoré doposiaľ neboli nikde zverejnené. Dvojica autorov Lee Karpiscak a Ivan Jančár sa s Kolomanom Sokolom osobne spoznali v 90. rokoch minulého storočia. Pravidelne navštevovali ateliér v arizonskom Tucsone v USA, kde mali možnosť dôkladne sa oboznámiť s jeho dielom. Výnimočnosť ich knihy spočíva v tom, že obsahuje reprodukcie kresieb, ktoré sme doteraz nemali možnosť poznať. Jančár a Karpiscak totiž pri prezeraní pozostalosti diela v majstrovom ateliéri s úžasom natrafili na kresby, ktoré neboli nikdy vystavené! Vtedy sa zrodila myšlienka vydať tieto novoobjavené práce knižne. Obrazový materiál sprevádzajú texty dvoch historikov umenia a zároveň naslovovzatých expertov na Sokolovo dielo. V prvej štúdii s názvom Nevstupujte bez túžby upozorňuje Ivan Jančár na rozmanitosť Sokolovej tvorby v rámci rôznych dekád a interpretuje vybrané diela z jednotlivých období až do polovice 70. rokov 20. storočia, takzvaného kaburabského obdobia. Lee Karpiscak, aktívna propagátorka slovenského umenia v zahraničí, je autorkou druhého textu Splynutie a rozhodnosť. Upriamuje pozornosť na Sokolovu neskoršiu tvorbu (obdobie 1970 – 1994) a na dominujúce témy a námety diel. Kniha vyšla vďaka podpore syna nebohého umelca Juraja a jeho manželky Chrissy, ktorí publikáciu spolu s jej autormi slávnostne uviedli v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom paláci. Venujú ju „každému, kto si váži diela Kolomana Sokola“.
