Vyhľadávanie
Skutočnú literárnu slávnosť zažilo v stredu 17. januára 2001 České centrum v Bratislave. Za nevídaného záujmu médií, literárnej obce a najmä mladých priaznivcov slovenskej literatúry sa tu uskutočnila prezentácia knihy Evy Štolbovej NAVRÁVAČKY S DOMINIKOM TATARKOM. Knihu vydalo Literárne informačné centrum (LIC) v Bratislave a preto jej prezentáciu, za účasti autorky a editora a zodpovedného redaktora knihy, uviedol riaditeľ LIC Ján Vilikovský. Povedal, že po 14 rokoch od vzniku Navrávačiek sa Tatarka vracia do slovenskej literatúry a dnešná prezentácia je výrečným dôkazom, že jeho dielo a jeho životné osudy stále pútajú veľký záujem. Za zvlášť potešiteľný označil najmä záujem mladej literárnej i čitateľskej generácie.
Navrávačky potom prítomnému publiku podrobne predstavil editor knihy Norbert Gašaj. Uviedol, že kniha vznikla z dôsledného prepisu 20 audiokaziet - nahrávok Evy Štolbovej so spisovateľom. Zdôraznil, že aby sa zachovala dokumentárnosť, ale aj jedinečný spôsob Tatarkovho rozprávania, pri vydaní sa ponechal pôvodný jazyk knihy - na rozdiel od exilového vydania z roku 1988, v ktorom boli časti, ktoré Tatarka rozpráva v češtine, preložené do slovenčiny. Vydaním Navrávačiek v LIC sa naplnilo Tatarkovo želanie, aby sa k jeho dielu konečne pristúpilo bez manipulácie. Kniha má pečať dôveryhodného dokumentu a môže poslúžiť na neskreslené literárnovedné bádanie a zároveň aj na podrobné sociolingvistické štúdium Tatarkovho jazyka.
S najväčším záujmom sa na prezentácii pochopiteľne stretlo vystúpenie Evy Štolbovej. Bolo veľmi spontánne, otvorené, pred pozorným a vnímavým publikom na chvíľu zasa ožil Tatarka z rokov 1985 a 1986, keď Navrávačky vznikali. Eva Štolbová priblížila atmosféru tých čias, keď sa Tatarka, sledovaný štátnou bezpečnosťou, cítil na Slovensku izolovaný a osamelý a únik zo svojej samoty hľadal najmä v Prahe u svojich priateľov a priateliek z disentu. Tak sa zrodil aj ich intenzívny a nezabudnuteľný vzťah. Okrem Navrávačiek je zaznamenaný - uviedla pani Štolbová, aj v jej spomienkovej knihe Lamento.
Knihu potom "pokrstil" František Mikloško, Tatarkov priateľ z obdobia disentu a dnes poslanec NR SR.
Bol to naozaj krst v úvodzovkách, pretože F. Mikloško povedal, že radšej by sa termínu krst vyhol, pretože ten patrí k inej udalosti. A keďže riaditeľ LIC je zasa presvedčený, že "krstiť" či prezentovať nové knihy polievaním šampanského je skoro barbarské, F. Mikloško len so šťastným úsmevom knihu zodvihol nad hlavu. Dlhý a úprimný potlesk publika tak zakončil tento krásny sviatok uvedenia Tatarkových Navrávačiek na slovenský a samozrejme aj český literárny trh.
