Pán Theo Coster z  Izraela si ako 80-ročný zmyslel vyhľadať spolužiakov, s  ktorými chodil v  Amsterdame do jednej triedy s Annou Frankovou. Spomienky chcel zvečniť v  dokumentárnom filme. Šesť zachránených mužov a  žien v  stareckom veku sa stretlo v Holandsku. Mali dotácie, kameramana aj akýsi scenár, takže roku 2000 film Spolužiaci Anny Frankovej začal putovať po svete. A  čoskoro aj knižka Boli sme spolužiaci Anny Frankovej (preklad Jana Rakšányiová, Ikar 2012).

Hlúčik spolužiakov navštívil Zadný dom, kde sa Frankovci skrývali, prešli spálňou, v ktorej žil otec s manželkou a dcérou Margot, a ocitli sa v izbietke verne opísanej aj v Anninej knižke. 4. augusta 1944 byt vyňuchali nemecké bezpečnostné jednotky. Anna sa najprv ocitla vo Westerborku a stadiaľ ju odviezli do Bergen-Belsenu, kde odolávala týfusu a  umrela v  marci 1945  krátko pred oslobodením. Ten istý hlúčik sa ocitol pred školou. Typická školička tridsiatych rokov je stále rovnaká, plná spomienok, šantenia, strachu, hrôzy. Lebo pred školou sú na tabuli mená židovských detí, ktoré cez vojnu zavraždili. Najznámejším z nich je Anna Franková, podľa ktorej školu pomenovali. Keď traja-štyria osemdesiatnici vošli do „svojej“ triedy, žiačikovia vstali, uklonili sa, lebo návštevníci mali viac rokov ako celá trieda.

Koľko spomienok nosili v  sebe títo pamätníci? Boli pravdivé, presvedčivé? Predovšetkým boli protichodné, akési roztúlané… a  taká je aj knižka. Je väčšmi nesúrodou kolážou než ucelenými príbehmi. Do koláže tohto druhu však patria aj fotografie. Najväčším hriechom knižky je, že vyšla bez autentickej snímky protagonistov alebo „miesta činu“. A  ak je určená mladším generáciám, navyše školákom, fotografie v nej absentujú dvojnásobne.

Knihe nechýba pravdovravnosť bývalých spolužiakov. Svoju Annu neglorifikujú, neidealizujú, nehľadajú a ani nenachádzajú jej skrytý spisovateľský talent. Bola iba obyčajným dievčaťom, priemernou školáčkou, kúštik egocentrickou, chcela sa páčiť chlapcom…

V  tom stareckom spomínajúcom hlúčiku vyskočila nepríjemná, no logická otázka: Ako asi by Anna vyzerala dnes? Ako by sa medzi nami cítila? Dožila by sa veku nás – zachránených spolužiakov?