Vyhľadávanie
Ján Čomaj: Hovorí očitý svedok
Bratislava: Marenčin PT, 2021
Ako bývalý reportér víkendovej prílohy denníka som spozornel, keď sa mi do rúk dostali pamäti iniciátora tohto typu novinového vydania na Slovensku – Smeny na nedeľu. Najmä ak ide o jedného z legendárnej generácie reportérov zlatých šesťdesiatych.
Ján Čomaj cituje na úvod Nabokova: „Človek sa vo vlastnej minulosti vždy cíti ako doma.“ Ak by sme pamäť vnímali ako príbytok, v knihe nás autor pozval len na návštevu obývačky. V nej bol skvelým hostiteľom, veď je výborný rozprávač a odžité má aj na viac ako 250 strán. No aj keď sa dopracujeme k poslednej z nich, čosi ostáva nedopovedané. A to definitívne, keďže autor nás v roku 2020 navždy opustil.
Začína však zostra, ako v zlatej ére. Takým jazykom sa už nepíše, no slová hypnotizujú ako angličtina vo filmoch s Cary Grantom. Text má melódiu aj švih a ak čitateľ predsa dostane možnosť nahliadnuť za prah spoločenskej miestnosti, je to práve v kapitolách z detstva. Starého otca vymodeluje Čomaj zručne na pár riadkoch, až máte pocit, že so starkým stojíte na povale domu „na Maďaroch“, voňajúcej po údenine, a že ste to vy ten pažravec, ktorému musí dohovoriť: „Viac dní ako klobás.“
Predvojnová zmena hranice s Maďarskom a neľahké presúvanie z miesta na miesto, kradnutie munície Nemcom a chlapčenské dobrodružstvá, ktoré mohli mať dohru na šibenici. Ale aj boj o život, polročné liečenie v Bratislave so zápalom pohrudnice a spoločné pobyty s chorľavou mamou na liečeniach vo Vysokých Tatrách. Hoci časté vedľajšie vlny textu vás občas vyhodia až do súčasnosti a potom zase silným spätným prúdom späť, nedá sa inak, len hladne hltať vetu za vetou.
Zmena a Smena
Od študentských čias akoby autorove spomienky boli jasnejšie a štýl preto menej literárny a väčšmi strohý. Zoznamy spolužiakov a kamarátov z umeleckých kruhov vyvažujú anekdoty z novinárskeho prostredia. Ako keď Čomaj spomína na Maďarské povstanie z roku 1956 a zákaz pre slovenských novinárov na informovanie o štrajku u susedov. „Keď sa brutálnym zásahom sovietskych tankov odpor Maďarov zlomil, dal som nad správu titulok Komíny znova dymia, pre cenzorov to znelo jedna radosť, ale vnímavý čitateľ sa prvý raz dozvedel, že ak nedymili, bol zrejme v Maďarsku generálny štrajk.“
V najrozsiahlejšej a kľúčovej kapitole Tie roky šesťdesiate autor mapuje postupné uvoľňovanie pomerov v Československu. Najmä prostredníctvom skúsenosti v redakcii Smeny, kde pôsobil po boku ďalších skvelých reportérov Slava Kalného a Gavrila Gryzlova. A kde inicioval vznik modernej víkendovej prílohy, ktorej tradícia prežíva v rôznych podobách a denníkoch dodnes.
V pozadí politická zmena, v popredí Čomajove novinárske dobrodružstvá. Odvážna reportérska cesta do zemetrasením zničeného Taškentu v roku 1966 musí každého zanechať v úžase, rovnako aj dômyselná taktika pri dohadovaní rozhovoru s milenkou Vladimíra Majakovského Lili Brik. Až sa človek narodený dve desaťročia po šesťdesiatkach má chuť pýtať – išlo to vtedy naozaj všetko tak jednoducho?
Koniec spoza dverí
Dvadsiateho prvého augusta 1968 sa Čomaj prebúdza na reportérskej ceste v Prešove. Už do Temnoty, ako nazval predposlednú kapitolu, ktorá sa odohráva po prepustení zo Smeny (a strany) a zaradení na čiernu listinu. Desaťročiu šesťdesiatych patrí polovica knihy, ďalším sedemnástim rokom vo fotoslužbe pri výrobnom družstve niekoľko strán. Patria k tým zaujímavejším.
November 1989 autora zastihne na lôžku v Tatrách. A tak ako do novej etapy našej krajiny vstupuje Čomaj zo vzdialenej horskej liečebne, aj my sledujeme poslednú izbu jeho príbehu akoby spoza dverí s výplňou z mliečneho skla. Riaditeľ tlačového odboru u predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, pôsobenie v novinách Národná obroda a Slovenská republika, písanie kníh. Mnohé otázky, málo odpovedí. Ale raz darmo, na návšteve platia pravidlá hostiteľa. A návšteva to, napriek odstupu, nebola márna.
Milan Čupka (1983)
Reportér, takmer 12 rokov pôsobil v denníku Pravda, predovšetkým v jej prílohe Víkend. V súčasnosti je editorom špeciálnych vydaní v magazíne Forbes. Za svoje reportáže získal viacero novinárskych cien. Spoluvytváral identitu barov Bukowski a Baudelaire v Bratislave.
Zdroj foto: Archív Jána Čomaja / Marenčin PT
