Kníhkupectvo v Stupave je vzdialené od hlavného mesta čo by kameňom dohodil, no darí sa mu tu dobre. Na jeho plynulý chod dohliadajú štyri dámy – Mirka Ivicová, Danka Fábryová, Zuzka Minarovičová – na čele s majiteľkou Hanou Haldovou. Siedmeho júna predajnička s názvom Knihy dovŕši desaťročie svojej existencie. Zázemie našla v zrekonštruovanom objekte Avana na Hlavnej ulici a vizuálne je výnimočná tým, že nesie rukopis výtvarníka Fera Liptáka.
Hana Haldová sa s rodinou presťahovala z Bratislavy do Stupavy pred dvadsiatimi rokmi. Od samého začiatku tu túžila prevádzkovať malú predajňu: „Chcela som niečo na zakorenenie. Aby som už nemusela na staré kolená cestovať do Bratislavy. Byť užitočná tu v Stupave, aktívne byť blízko jej návštevníkom a obyvateľom.“ To, že si na Záhorí otvorí útulné kníhkupectvo ovplyvnili najmä dva faktory. Ku knihám ju prirodzene nasmeroval svokor Imrich Halda, ktorý bol štyridsať rokov riaditeľom Slovenskej knihy. No a ďalej sa to vyprofilovalo cez obľúbený film
Láska cez internet.
V čase vzniku kníhkupectva viedla jeho majiteľka už pätnásť rokov reklamnú agentúru, prostredníctvom ktorej sa zoznámila s pomerne širokou kultúrnou obcou: „Robili sme veľa eventov, to znamená, že produkcia smerom k verejnosti nám nebola neznáma. Na týchto akciách boli vždy aj čitateľské alebo detské kútiky, takže sa to tak všetko pospájalo. Tím ľudí, ktorí mi od začiatku pomáhali, zostal, akurát sa urobila ďalšia prevádzka ako odnož reklamnej agentúry,“ vysvetľuje okolnosti vzniku.
Tvorivo a spontánne
Ako prvé organizovali divadielka pre deti priamo pred predajňou. Vždy jednu sobotu v mesiaci. Pozvali mamičky a oteckov s deťmi, starých rodičov, porozkladali stoličky, a predstavenie vychádzajúce z knižnej predlohy sa mohlo začať. Rýchlo však vyčerpali repertoár. Neskôr robievali autogramiády s Martou Fartelovou, ktorá v Stupave žije, pre inú cieľovú skupinu bola zas zaujímavá návšteva Gabiny Weissovej (
Diagnóza F50). Nateraz poslednú autogramiádu usporiadali s Dušanom Budzakom a jeho tretím dielom série
Sine Metu s názvom
Rozprávkar. „Dá sa povedať, že vieme veľmi pružne urobiť hocičo,“ dodáva majiteľka kníhkupectva.
Priestor zdanlivo neponúka veľa možností na organizovanie stretnutí so spisovateľmi, napriek tomu k nemu kníhkupkyne pristupujú tvorivo, a vždy sa to dá: „Robíme to spontánne, ako chce autor, on si sám vyberie, či sa chce voľne pohybovať medzi ľuďmi alebo by radšej sedel. Je lepšie, keď sa návštevníci pohybujú, rozprávajú sa, nosia dozadu na koberček detičky, ktoré sa tam hrajú.“ Takýmto spôsobom už urobili množstvo podujatí – napokon, všetky sú zaznamenané v kronike kníhkupectva.
Od primátora nedostala súhlas
Hana Haldová sa angažuje aj v komunálnom živote. Oslovila kolegyňu zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska, ktorá má skúsenosti vo výrobe máp. Tá jej poskytla digitálne údaje, a tak spoločne vytvorili aktuálnu mapu Stupavy a jej okolia. Dovtedy totiž žiadna neexistovala, podobne ako propagácia tohto mestečka: „Chodili sem turisti a ja som sa hanbila, že nemáme ani mapu Stupavy,“ hovorí Hana Haldová, ktorá sa postarala aj o ďalšie propagačné materiály. Na vlastné náklady vyrobili tiež omaľovánky pre deti, v ktorých sú prekreslené ťažiskové budovy mesta, magnetky a pohľadnice – tie si aj sami nafotili. Zakúpiť si ich je možné jedine v tomto kníhkupectve.
Hana Haldová mienila rozbehnúť hneď niekoľko projektov a vyrobiť viac suvenírov, ktoré by mohli využívať aj ďalšie prevádzky – pivovar, kaviarne či hotely – a každá z nich ich môže mať prispôsobené na vlastné účely. Ale na používanie erbu Stupavy, žiaľ, nedostala od primátora mesta Stupava súhlas. Plánovala sa venovať práve deťom v rôznych vekových kategóriách, pre každú z nich niečo vypracovať tak, „aby to bol ucelený blok o Stupave. Deti si robia do školy rôzne referáty, chceli sme preto vydať niečo také, čo by bolo pre nich dostupné, napríklad aj puzzle erbu Stupavy. Prišlo mi to zmysluplné, aby tam ten erb bol.“ Momentálne pracujú na bedekri Stupavy a okolia, ktorý je v štádiu spracovania textov.
Uznesenia, nariadenia...
Aj preto na otázku, čo naposledy čítala, odpovedala: „Samé uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia, lebo ja v tej kauze pokračujem.“ Inak je jej záber pomerne široký. Vyníma však z neho kriminálky. „To nemusím,“ vraví, a v odpovedi pokračuje: „Nikdy som nechápala, ako môže mať niekto rozčítaných viac knižiek a ja to už mám tiež. Takže už to chápem. Čítam odbornú literatúru v oblasti personalingu, to je moja špecializácia, aj to potrebujem, aj ma to zaujíma, a rôzne motivačné publikácie o riadení kolektívu, ale to skôr beriem ako taký bonbónik, lebo prax je úplne iná ako v knižkách.“
Hana Haldová má niekoľko certifikovaných masérskych kurzov, ale aj trénerské, certifikát na pilates a skúšky z anatómie, preto ju veľmi zaujíma aj odborná literatúra z oblasti životného štýlu a zdravia. „Potom je to oblasť medzi nebom a zemou, teda rôzne životné filozofie a kultúry. Knihy tohto žánru mi veľmi pomohli v určitej mojej osobnej kríze.“ Zároveň si však uvedomuje, že čím viac človek vie, tým viac vie, koľko nevie. Takmer v každom žánri, no predovšetkým v tom motivačnom, je veľa braku a komercie, „takže treba vedieť, ktorá literatúra je hodnotná“. Pozoruje to aj na zákazníkoch, ktorí chodia do kníhkupectva: „Veľa ľudí má buď zdravotný problém alebo ich postihne nejaká životná tragédia či bolesť, a vtedy ich to nasmeruje aj ku knihám, ktoré im ponúkajú trochu iné životné hodnoty. Kniha im pomáha lepšie zvládať tieto veci a nasmeruje ich niekde inde než na materiálno.“
Po dlhšej dobe sa opäť na pár dní vrátila za pokladňu, čím sa jej naskytla príležitosť zákazníkov si akoby „refreshnúť“: „Chronicky sa to opakuje. Prídu choroby, ľudia si chcú pomôcť, vyberajú teda zdravotnú literatúru. Ale väčšinou je to o tej hlave, tam niekde sa to musí odľahčiť. Ďalej sú to vzťahové konflikty, chorý manžel... Čiže tie normálne, bežné problémy, s ktorými sa stretávate každý deň.“
Výchova budúceho čitateľa
Keďže Hana Haldová vníma detských zákazníkov ako kľúčových, dáva si záležať aj na výbere vhodnej literatúry do predajne. „Keď je na titulke nakreslený záchod a z neho niečo vystreľuje, tak tú knihu proste neobjednám, jednoducho je to nevhodné. Keď som to videla, bolo mi z toho smutno. Knihy v rámci prvého čítania na predajni musia byť.“ Medzi také tituly patrí
Strom, ktorý dáva Shela Silversteina,
Môj macík Márie Rázusovej-Martákovej,
Srdce Edmonda de Amicis.
Aj keď si deti prídu knihy len prelistovať, pozrieť sa zo zvedavosti alebo sa iba zohriať, dvere tu majú vždy otvorené. Dokonca sa domáci naučili nechávať deti v predajni na krátky čas, kým si nevybavia poštu alebo iné záležitosti. Aj takto sa podľa pani Haldovej vychováva budúci čitateľ. Tým, že ich tam nechajú istý čas pobudnúť, hoci si nikdy nič nekúpia.
V Stupave sú, našťastie, jediným kníhkupectvom, no keď postavili v Lamači nákupné centrum Bory Mall, v rámci ktorého funguje aj Panta Rhei, výrazne to pocítili. „Bory nám zobrali zhruba dvadsať percent obratu. Ale na druhej strane máme zákazníkov aj z Bratislavy, tí nechcú ísť do tých nákupných šialenstiev. Zväčša soboty máme zákazníkov odinakiaľ.“
Zoženú všetko
Dôležitou zásadou, ktorú majiteľka stupavského kníhkupectva preferuje je, že zákazník nikdy nesmie odísť naštvaný. Aj keď príde v podobnej nálade, musí odísť v pohode. „Dievčatá veľmi citlivo pristupujú k zákazníkom a oni sú im za to veľmi vďační. Sú chápavé, vnímavé a patrí im za ich prácu, nasadenie a prístup moja veľká a úprimná vďaka.“
Pre to, aby zohnali knihu, ktorú zákazník požaduje, robia maximum. „Proste vyhrabeme spod zeme všetko, čo si naši zákazníci želajú, čo im urobí radosť. Nemusia si to zháňať sami. Neúčtujeme im pritom ani poštovné.“ Že sa nedá nejaká kniha zohnať? To sa stane možno dvakrát do roka. Bežnou praxou je, že knihy hľadajú aj v antikvariátoch (napríklad Čierne na bielom či nitrianske Pod vŕškom). No a keď situácia vyzerá už naozaj zúfalo, siahajú po archívnych výtlačkoch alebo kontaktujú autora. Odhodlanie a skúsenosti týmto kníhkupkyniam určite nechýbajú, preto odporúčam kontaktovať ich na
info@kniznyshop.sk alebo nakuknúť na e-shop
www.kniznyshop.sk alebo priamo na ich centrálu
info@lart-juven.sk.
Beáta Beláková
