V utorok 6. júna sa v priestoroch KC Dunaj uskutočnilo autorské čítanie Michala Hvoreckého z novej knihy Trol (Marenčin PT 2017). Tradíciou čítaní v rámci uvedenia svojich kníh do života je Hvorecký známy už dávno, a tak si vybudoval stabilné publikum aj čitateľskú základňu, ktorá sálu KC-čka hravo zaplnila. Na úvod autor porozprával o vizuále knižky, pričom sa poďakoval Evelyn Benčičovej a Adamovi Csoka Kellerovi, zodpovedným za fotografiu pod názvom Asymptote na prebale, a tiež Pavlíne Morháčovej za dizajn. Nešlo pritom o povinnú jazdu konvenčnej ďakovačky, ale úprimné vyjadrenie radosti autora z toho, že mal tú česť spolupracovať s ľuďmi, ktorí – jeho vlastnými slovami povedané „vedia, ako má vyzerať kniha“, vedia, čo je to typografia a paginácia. Nezabudol podotknúť, že hoci na obálke je vždy iba jedno meno, za vznik knihy vďačí i Petrovi Michalíkovi, svojej manželke a otcovi. Aj takýmito poznámkami Hvorecký trpezlivo rokmi buduje sebaobraz knižnej kultúry na Slovensku, nenápadne, ale o to efektnejšie poukazuje na proces vzniku knihy, ktorý si zaslúži pozornosť.

Záverom anekdoticky zaspomínal na fakt, že ho Tibor Žilka kedysi označil za jedného z mála autorov generácie debutujúcej koncom 90. rokov, ktorý nepoužíva vulgarizmy, čo však pre najnovšiu knihu Trol rozhodne neplatí, keďže obsahuje aj hip-hopom inšpirované pasáže. Práve tie vyvolali počas následného čítania úryvkov z knihy najautentickejšie reakcie publika. Prítomní sa smiali. Nie autorovi, ale s ním. A to je v kontexte súčasnej slovenskej literatúry vzácne. Hvoreckého text a skvelý, priam jemne divadelný prednes, dokázal vyvolať reakciu. Bolo potom nanajvýš zaujímavé sledovať, ako sa ten smiech z publika kde-tu zasekol, keď si diváci uvedomili dôležitosť príbehu, ktorý sa pred nimi odohráva. Smiali sa, pretože to nebola pravda, ale smiech náhle utíchol, keď si uvedomili, že by mohla byť.

Jaroslava Šaková