Nech už je zajtra, nech už sú Vianoce

Peter Gärtner: Čakanie na sneh

Ilustrácie: Marta Matus

Bytča: Vlastným nákladom, 2020

 

Čakanie na sneh Petra Gärtnera je kniha, v ktorej sa všetko točí okolo snehu. Svojou nostalgickou atmosférou, jemným humorom a detailnými reáliami sa prihovorí čitateľom všetkých vekových kategórií. Aj takým, čo majú radšej leto.

Peter Gärtner k svojim literárnym projektom pristupuje s entuziazmom a darí sa mu preniesť tieto pocity aj na čitateľov. Jeho prvotina O čertovi Kolofónovi (2017), rovnako ako jeho autorské divadelné predstavenia, srší nápadmi, humorom a prelínaním žánrov. Kniha Čakanie na sneh je oproti debutu umiernenejšia a lyrickejšia, no z textu a celkovej realizácie tohto diela pocítite radosť z tvorby a z možnosti sprostredkovať pocity snehofila, ako sa autor sám nazýva.

Kniha vás spoľahlivo prenesie do vašich detských čias, najmä ak ste – ako Gärtner – vyrastali v 90. rokoch na území či už geograficky, alebo tematicky blízkom jeho rodnému Považiu.

 

Úprimný hlas so zmyslom pre detail

Pri prvom čítaní som sa obávala, či kniha nie je pre súčasné deti príliš lyrická a či ich reálie nepomýlia, ale pri druhom čítaní mi bolo jasné, že očakávanie obľúbenej udalosti (Vianoc a snehu) je univerzálne. A ak budú mať súčasné deti nejaké otázky, azda budú mať poruke nejakého problematiky znalého dospeláka. Ak sa o animovaných filmoch a seriáloch hovorí, že sú „zábava pre celú rodinu“, o tejto knihe to platí tiež.

Opisy čakania na sneh v knihe prináša rozprávanie mladého chlapca, ktorý žije na sídlisku so svojimi rodičmi a starším bratom, a každý jeho deň sa začína a končí myšlienkou na sneh: „V noci, keď zaspávam, počujem, ako ticho hučí v radiátore. Už aj v kotolni vedia, že bude snežiť.“ (s. 8) Zima je jeho obľúbené obdobie, na Vianoce si nepraje žiaden iný darček iba poriadne korčule a po tom, ako máličko nasneží a hneď všetko zlezie, si zapraje: „Keď raz budem veľký, odsťahujem sa na Severný pól!“ (s. 33)

Všetky situácie sledujeme prostredníctvom hlavného hrdinu, ktorému Gärtner prepožičal úprimný hlas so zmyslom pre detail: „Večer vonia celý byt po čistiacich prostriedkoch. Vtedy viem, že Vianoce sú už skutočne za rohom.“ (str. 47) Stromček sa v knihe ozdobuje tak, aby si ho užili ľudia z ulice aj domáci. A tak si možno spomeniete na to, keď ste ako deti hľadeli na svoju rozčapenú tvár na vianočných guliach či ako ste zarábali sirup kamarátom, ktorí u vás náhle zazvonili.

Knihe nechýba jemný humor – často sa pousmejeme nad bystrým odpozorovaním situácie: „Na ceste stojí Mikuláš a za ním vykračuje aj čert s anjelom. Smerujú do bytovky oproti. Tento mal špicatú čapicu s červeným krížom a aj čert bol poctivý – s vidlami.“ (s. 23) Zábavné sú mnohé úvahy mladého hrdinu: „Strašne by som chcel vidieť zlaté prasa, ale som aj veľmi hladný a vianočka je taká voňavá, že jej neviem odolať. Zlaté prasa bude musieť rok počkať.“ (s. 56)

 

Nielen opis snehu – aj napätie

Gärtner ako scenárista a skúsený divadelník vie vybudovať napätie, ktoré je kľúčové aj v literatúre pre deti. Čakanie na sneh nie je iba jedným lyrickým opisom zimy za druhým, prináša aj rôzne peripetie. Tie najdôležitejšie vyplývajú z nedostatku snehu, ten tu však nie je jedinou hybnou silou. Napríklad, keď starší brat Stano hrdinovi nahovorí, že si pamätá, aké boli zimy kruté, koľko napadlo snehu, ako cez okná do bytoviek nakúkali vlci – z čoho má hrdina v hlave poriadny mišmaš. Alebo keď sa rozprávač stratí v lese, pretože sa rozbehne za pôvabnými srnami. Rodina, ktorej príbeh sledujeme, nie je ideálna. Postavy majú aj svoje problémy, ktoré sa v texte zbytočne nerozoberajú, ale vieme o nich a často sú spúšťačmi ďalších situácií: matka býva dlho v práci, preto hrdinu prihlásia na hru na akordeón, finančná situácia rodiny nie je ružová, nemôžu si napríklad dovoliť lepší televízor či výmenu okien, čo však rozprávačovi neprekáža: „Tato by už chcel okná vymeniť za nové, ale ja mu to nedovolím. U Majky majú nové okná, plastové, a na tie mráz už nič nemaľuje.“ (s. 12) Ďalšie dramatické situácie vyvoláva vzťah hrdinu s jeho utáraným spolužiakom Martinom Čujkom a ich kamarátstvo na chvíľu utrpí pre rivalitu v pouličnom hokeji.

Marta Matus ilustrovala príbeh, už keď prvýkrát vyšiel v časopise Slniečko, a jej ilustrácie nájdete aj v knižnom vydaní. Zaujme už obálka, na ktorej spolupracoval aj Peter Gála, so zasneným hlavným hrdinom a s odrazom paneláka v okne. Červeno-modré ilustrácie zobrazujú mnoho detailov, napríklad tanier krupicovej kaše či škrupinkové sviečky, a s textom korešpondujú a dotvárajú teplú atmosféru studeného ročného obdobia.

A či sa hlavná postava sneženia dočká? Čakanie na sneh je detská kniha, takže odpoveď asi poznáte. Aj tu je však cesta minimálne rovnako dôležitá ako cieľ a vy sa môžete na šesťdesiatich stranách nechať unášať mágiou tohto predvianočného príbehu. Tak ako záhadný deduško v knihe podá hrdinovi zázračný zvonček, ktorý mu splní presne jedno želanie, tak vám Gärtner a ďalší tvorcovia tohto titulu dávajú do ruky čarovnú knižku. Pri jej otvorení si môžete priať, že si s ňou oddýchnete vy aj vaše deti – a toto želanie sa vám splní.

 

Soňa Uriková (1988)

Vyštudovala dramaturgiu a scenárisitku na VŠMU v Bratislave. Je autorkou zbierky poviedok Živé ploty (KK Bagala, 2016), knihy pre deti Jašo na Jarmoku (AHA, 2020) rozhlasových relácií a televíznych scenárov. Pôsobí v Literárnom informačnom centre a v OZ Medziriadky.

 

Ilustrácia Petra Gärtnera z knihy Čakanie na sneh.