Upírske denníky L. J. Smithovej, Twilight sága Stephenie Meyerovej, Škola noci P. C. Castovej a Kristin Castovej, Ghostgirl Tonye Hurleyovej, cyklus o podzemí od autorského dua Roderick Gordon – Brian Williams, fantasy trilógia Juraja Červenáka Černokňažník a prvé dva diely plánovaného !sedemdielneho! seriálu historickodobrodružných románov o kapitánovi Báthorym Dobrodružstvá kapitána Báthoryho z klávesnice tohože spisovateľa, dva zväzky plánovanej tetralógie Mariotovi dediči slovenskej autorky Marje Holecyovej, inšpirované sériou o Harrym Potterovi. Sme obkľúčení seriálmi, príbehmi na pokračovanie, cítime ich presilu. Sklonení nad dobou považujeme ich za príznak, ba priam fenomén, pretože doba bez šokovej terapie Fenoménov už nie je schopná sebauvedomenia – a tak sa statočne usilujeme vzbudiť atmosféru prevratných zmien aj tam, kde nie sú.

Príbehy na pokračovanie kolujú medzi ľuďmi od nepamäti. Nemyslím si, že by sa Iliada či Odysea dali zaspievať či porozprávať naraz za jeden večer; pravda v tomto prípade máme do činenia s improvizovaným členením celku či celkov. Veľmi skoro ale začali vznikať cykly príbehov spojené spoločným hrdinom či hrdinami. Medzi ľuďmi kolujúce diela obiehajú preto, že zaujali, medziiným ústredným protagonistom. Ak postava zaujme, chceme o nej vedieť viac, podvedome či vedome nútime autora, aby oddialil jej smrť na neurčito.

Ezopove bájky, románová literatúra helénskeho obdobia, rytierske romány, Cervantes, autor, ktorý dielom o donovi Quijotovi zmienenému žánru nastavil polemické zrkadlo a zároveň postavil pomník, sám napísal šesťdielny !nedokončený! pastiersky román Galatea – seriálovú literatúru tvorili Karl May, Fleming s Bondom, Nienacki s Tragáčikom, Golonovci Angelikou, Simenon komisárom Maigretom. Nič nové pod slnkom. Seriálovosť modernej populárnej literatúry ako obdobu industriálnej výroby analyzoval už roku 1936 v legendárnej stati Umelecké dielo vo veku svojej technickej reprodukovateľnosti geniálny nemecký literárny kritik židovského pôvodu Walter Benjamin. V jeho eseji rezonujú slová a spojenia: opakovanosť, strata jedinečnosti, dielo ako výrobok, tovar. V zmienenom Benjaminovom texte napokon popri konštatačnom tóne preráža apel – umenovedec v danom fakte jednoznačne vidí hrozbu umeniu.

Postmoderna však opakovanosť legitimizuje aj ako umeleckú metódu, ruší bariéry medzi vysokým a nízkym: Warholove reprodukcie Marylin a konzerv dobyli svet.

A dvíha sa „dno“.Autorov populárnej literatúry spôsob práce a zameranie na presnú cieľovú skupinu bezpochyby úplne prirodzeným spôsobom učí namiesto improvizačných schopností, či nebodaj hľadania nápadu (teda hlavných atribútov kvality dovtedajšej vážne branej literatúry a umenia vcelku), usilovnosti, poctivosti, zodpovednej trpezlivosti a najmä zopakovaniu výkonu – nevyhnutnej, ak sa chcú písaním živiť. Sám systém teda vedie spisovateľov k tvorbe seriálov. Tento typ textov poskytuje pravidelnosť a stabilitu – nielen im, ale i čitateľom, väčšina z ktorých po literatúre siaha z rekreačného dôvodu. V snahe prekonať stres práce túži byť prekvapená očakávaným spôsobom.

Navyše, vo svete internetu a neprestajne silnejúceho informačného prietoku strácajú ľudia stimul byť zvedavými a hľadať nové – bičovaní bitmi zo všetkých strán sa podvedome pred inváziou bránia; namiesto túžby odhaľovať iné svety čoraz väčšmi silnie túžba po návratoch, respektíve, zotrvávanie pri obľúbenej „značke“ zubnej pasty či upírskej romance... Prijímatelia chápu hrdinov a hrdinky seriálov ako starých známych, sledujú ich vývoj, zhovárajú sa s nimi, do istej miery tak nadväzujú smerom od reality, vo svete oslabených rodinných komunikačných väzieb, náhradné „sociálne“ vzťahy. Seriál žije život po živote aj okolo seba, pretože nekončí jednou knižkou, v pokračovaní spočíva jeho sila, nádej, pútavosť.

Premisa – kvalitné rovná sa jedinečné, neopakovateľné, a teda neseriálové – v kontexte súčasnej tvorby nesporne zaváňa snobizmom, pri jej dodržiavaní by sme z vaničiek spolu s vodou vyliali toľko detí, že by sa dalo hovoriť o druhom vraždení neviniatok...

K zaujímavým titulom vyskytujúcim sa na území seriálov patrí napríklad momentálne štvordielna, už spomenutá séria V Podzemí od autorskej dvojice Roderick Gordon – Brian Williams (zatiaľ posledný diel má názov Súboj v Podzemí). Dej poskytuje pohľad do naozaj prekvapivého sveta pod našimi nohami. Prepracované vzťahy fiktívneho spoločenstva, podmanivé obrazy prostredia v útrobách zeme, postavy s uveriteľnými reakciami a nejednoznačným, vývojaschopným charakterom, vopred neodhadnuteľný a svižný dej. Prípadných náročnejších čitateľov zaujme spôsob, akým autori s úplne vážnou tvárou, v rámci príbehu s nárokom na absolútnu uveriteľnosť využijú veľké množstvo teórií považovaných za „pochybné” (teória o dutom priestore vnútri Zeme, bermudský trojuholník a. i.). Na rozdiel od Jula Verna, ktorý sa usiloval o maximálnu dôveryhodnosť a kompatibilitu s dobovými overenými názormi výskumu, autorská dvojica nadväzuje skôr na tendencie diela sira Arthura Conana Doyla, ktorý sa okrem písania príbehov o Holmesovi zaoberal špiritizmom a stvoril tiež seriál knižiek s hlavným hrdinom profesorom Challengerom, objaviteľom a prieskumníkom podivných svetov obývaných dinosaurami (v slovenčine je známy príbeh Stratený svet). Cyklus o Podzemí teda môžeme nazvať paravedeckou fantastikou, autori narúšajú hierarchickosť aj v chápaní vedeckých hypotéz.

Ak sa chceme, namiesto sladkastých bozkov očným zubom v upírskych romanciach radšej napiť autenticky chutiacej krvi, uprednostnime hororové príbehy o Darrenovi Shanovi (Cirkus Monsterus, Upírov učeň, Krvavé chodby, Upírska hora, Skúšky smrti). Darren je sprvu úplne obyčajný chlapec, ktorý má rád pavúky. Po predstavení cirkusu Monsterus ukradne najjedovatejšieho z týchto tvorov na svete krotiteľovi, ktorý je upír... Sám sa neskôr stáva upírskym učňom a poloupírom, putuje s cirkusom, dostáva sa do Upírskej hory a na iné zaujímavo hrôzostrašné miesta. Dvanásťdielna sága, v slovenčine ju postupne vydáva Vydavateľstvo Slovart, si čitateľov podmaní spôsobom rozprávania: v prvej osobe, sám hrdina, jeho meno stojí aj tam, kde na iných knižkách bývajú mená autora (Darren Shan je teda súčasne aj pseudonym írskeho spisovateľa Darrena O´Shaughnessyho). Mystifikácia je priezračná, „rozprávačská maska“ odhaliteľná už ťažšie. Darren pôsobí bezprostredne, autenticky, uhrančivo; pohľadom malého chlapca vás zavedie na miesta, kam ste vlastne nechceli ísť, lebo až keď ste sa tam ocitli, ste si uvedomili, že vlastne chcete veľmi kričať alebo aspoň drkotať zubami, no Darren sa tvári akoby nič. Jeho tvorca zjavne veľmi dobre vie, v čom spočíva podstata naozaj kvalitného hororu.

Z kvalitatívneho hľadiska v konkurencii pomerne dobre obstoja slovenskí autori. Romány Juraja Červenáka z oboch už spomenutých sérií ponúkajú dobrodružné čítanie v kulisách zmesi mágie s históriou, pri ktorom nemusíte škrípať zubami nad primitívnosťou motivácií. Prvý i druhý zväzok série o kapitánovi Báthorym (Strážcovia Varadína, Brána Irkally) skúsenejším iste pripomenie klasiku z pier Jókaia či Nižnánskeho.

Hoci je Marja Holecyová námetom o žiakoch čarodejníckej školy veľa dlžná J. K. Rowlingovej, účelné zakomponovanie textu do slovenských reálií a postupne čoraz prepracovanejšia práca s postavami sú prísľubom zaujímavých textov mladej autorky.

Čo dodať na záver? Nuž, seriály pokračujú – a my čakáme... každý na ten svoj...