Nemôžem si dovoliť veľa odpadu

Rozhovor Alexandry Jurišovej s vydavateľom a kníhkupcom Adamom Berkom

Kníhkupec Adam Berka si na založenie vydavateľstva a kníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp požičal peniaze od priateľov. Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky bola pred štyrmi rokmi jeho prvou vydanou knihou a podarilo sa mu ju vypredať v priebehu jedného mesiaca. Byť však v rámci úzkeho slovenského knižného trhu malým vydavateľom, ktorý si všetko zabezpečuje sám, nie je jednoduché.

Ako vznikol nápad vydávať knihy?

Túžbu po vydávaní som pocítil na vysokej škole po návrate z Indie. Vtedy som mal ambície, ale netušil som, ako funguje slovenský knižný trh. Vedel som však, že nechcem byť závislý od iných vydavateľov. A tak som si povedal, že začnem vlastným e-shopom, a ak sa mi podarí vydať svoju prvú knihu, budem ju cez neho predávať svojím kamarátom.

Študovali ste však architektúru.

Áno a práve počas štúdia architektúry som zistil, že na slovenskom knižnom trhu chýbajú knihy o architektúre a dizajne, ktoré sú však v zahraničí rozšírené a dostupné. Odtiaľ som ich napokon objednával nielen pre seba, ale aj pre spolužiakov, vďaka čomu vznikol prvotný nápad rozbehnúť e-shop a neskôr kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn a umenie.

Na základe čoho ste sa rozhodli, že vašou prvou vydanou knihou bude práve Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky? Nebol to tak trochu risk?

Bol to risk, ktorý vyšiel. Vypredali sme ju v priebehu jedného mesiaca. Vždy ma väčšmi zaujímala literatúra faktu než beletria. Mám veľmi blízky vzťah k ilustrovaným a detským knihám, čo sa prenieslo aj do mojej vydavateľskej činnosti. Sám som vyrastal na encyklopédiách a veľkú časť môjho detského sveta tvorili práve ilustrované knihy. Preto som sa rozhodol vydávať literatúru faktu, spoločenské a občas aj prírodné vedy, no niektoré publikácie sa dotýkajú aj geografie či histórie a dokonca i rovnoprávnosti či vlastenectva. Vydal som aj knihu o pocitoch, domčekoch sveta, krojoch, Štefánikovi či požiaroch.

Sú to veľmi rôznorodé knihy. Podľa čoho si ich volíte?

Na vydávanie kníh, ktoré sa možno nepredajú, som expert. Myslím si ale, že mám veľmi dobrý cit na vizuálne pekné knihy, k čomu mi dopomohlo štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Keď ste vstúpili na slovenský knižný trh, nebáli ste sa, že sa nebudú predávať?

Či sa knihy budú alebo nebudú predávať, vôbec nezávisí len od toho, aké sú. Napríklad práve detskými knihami je náš trh mimoriadne presýtený a ja som sa doteraz zameriaval najmä na tie. Niektorí vydavatelia navyše nie sú iba vydavateľmi, ale aj majiteľmi kníhkupectiev, distribútormi a marketérmi, čo ešte väčšmi zamiešava karty. Nejde však o to, že by som súťažil s konkurenčnými vydavateľmi: v prvom rade bojujem s veternými mlynmi obchodných vzťahov. A ako malému nezávislému vydavateľovi sa mi preto len veľmi ťažko za týchto podmienok napreduje, aj keď to celkom zvládam vďaka tomu, že všetku energiu „vrážam“ do propagácie svojich kníh a snažím sa o nich najmä veľa hovoriť.

Vydavateľstvá sledujú aj to, a niekedy najmä to, čo vydáva zahraničný trh. Vedia, ktoré knihy mali úspech a podľa toho ich aj vydávajú. Robievate to aj vy alebo si vyberáte na základe toho, čo sa vám páči, odhliadnuc od rebríčkov svetových bestsellerov?

Číslami sa vôbec neriadim. Kniha ma musí v prvom rade osloviť a mať hlbší zmysel. Občas si však dovolím výstrelok, ako to bolo v prípade nádhernej ilustrovanej čerstvej novinky o elektrických rybách. Ide o knihu, ktorú som zbadal na veľtrhu v Bologni v malinkom stánku jedného kanadského vydavateľstva. No napriek tomu, že vydanie tejto knihy bola čisto pocitová záležitosť, väčšinou si vyberám tituly od vydavateľstiev, ktoré poznám. Aj keď som vždy otvorený novým nápadom, mám jasnú predstavu o tom, pre koho budú moje knihy určené a akým spôsobom majú čitateľom priblížiť danú tému.

Takže sú knihy, ktoré by ste nevydali?

Nepúšťam sa do kníh, ktoré hraničia s výtvarným umením. Aj ilustrácie beriem iba v rovine nástroja, ako sprostredkovať informácie, ale ak by mali negatívne ovplyvniť schopnosť čitateľa tieto informácie vnímať, hľadal by som iné spôsoby. Som vďačný za to, že existuje umelecká literatúra, no tá má len veľmi malý potenciál zasiahnuť širšie publikum. A pre mňa je dôležité, aby boli moje knihy výnimočne vizuálne spracované a dokázali osloviť aj čitateľov, ktorí nepochádzajú z výtvarného prostredia, čo je veľmi dôležité.

Prečo?

Ľudia, ktorí sú vzdelaní v oblasti výtvarného umenia a pohybujú sa v umeleckých kruhoch, si cestu ku kvalitnej a peknej literatúre nájdu ľahko. Ja sa usilujem dostať bližšie k ľuďom, ktorí sa v tomto prostredí nenachádzajú. Preto sa snažím spolupracovať aj s občianskymi združeniami a školami. Je pre mňa dôležité posielať knihy aj do regiónov, kde je prístup k literatúre a kultúre menší, a dávať aj knihy deťom, ktoré by sa k nim prirodzenou cestou zrejme nikdy nedostali.

Darí sa vám to?

Áno, našťastie sa mi darí distribuovať knihy aj do vylúčených skupín, čím je radosť z práce dvojnásobná. Moja najväčšia motivácia je osloviť človeka, pre ktorého tieto knihy predstavujú vzdialený svet. Keďže som vyrastal vo výtvarne orientovanej rodine, bol som obklopený veľkým množstvom pekných kníh, čo by som doprial každému dieťaťu. Súčasťou môjho detstva bolo maľovanie s otcom, ktorý mi každý deň vytiahol z domácej knižnice nejakú encyklopédiu. Dodnes mám tieto knihy pred očami, napokon do veľkej miery tvorili môj fantazijný svet, z čoho čerpám dodnes.

Všetko, čo hovoríte, je na vydávaní „to pekné“. Aké sú úskalia vydavateľskej práce?

Je to kumulatívny typ podnikania. Ako vydavatelia sa smejeme na tom, že distribútori nám všetkým povedali zhruba to isté – vydavateľstvo začne finančne vynášať približne od dvadsiateho vydaného titulu. Ja by som mal do konca tohto roka vydať 15. titul od momentu, keď som sa do toho pustil.  Trvalo štyri roky, kým moje vydavateľstvo začalo produkovať aspoň nejaký zisk. Ale je to stále málo, a tak všetko, čo zarobí, vkladám do vydávania ďalších kníh. Preto mi veľmi pomáha Fond na podporu umenia, bez ktorého si ani neviem predstaviť vydávať tento druh literatúry. Fungovalo by to jedine v prípade, ak by boli knihy drahšie, no väčšina vydavateľov sa zhodne na tom, že kniha, na ktorej pracuje celý tím ľudí niekoľko mesiacov, stojí menej ako hamburger s hranolčekmi. Preto je utópiou, aby bola každá vydaná kniha hitom.

Ako teda pristupujete k ich vydávaniu?

Teraz už ku každému titulu veľmi opatrne, aj keď mám stále vysoké percento kníh, ktoré vydávam „len tak“, pretože ich považujem za pekné a kvalitné, nehľadiac na ekonomickú stránku. Aj keby si ich kúpilo iba dvesto ľudí, stojí mi to za to.

Po štyroch rokoch už určite máte predstavu o tom, kto je vašou cieľovou skupinou čitateľov.

Zrejme sa to často mení. Momentálne totiž prechádzam z detskej literatúry aj na dospelú. Minulý rok som mal prvý pokus s knihou Príbehy svetových vlajok v preklade Sama Marca, ktorá mala veľký úspech a vypredali sme ju za týždeň. Bol to pre mňa signál, že zrejme toto je cesta.

Aké knihy pre dospelých ešte pripravujete?

Momentálne napríklad knihu o umení s otázkami a odpoveďami jedného švédskeho umelca. Ide o perfektnú publikáciu, ktorá mne samému počas štúdia veľmi chýbala. Na všetky tieto otázky „do vrecka“, som hľadal odpovede dvadsať rokov.

Ďalej sa venujem knihe, ktorá je pre mňa veľmi osobná – Miesta Mesta Bratislava: Architektúra vesmírneho veku. Je to fotografická, asi 500-stranová kniha, ktorá mapuje architektúru a umenie vo verejnom priestore druhej polovice 20. storočia v Bratislave. Ide o môj subjektívny fotografický výber toho, čo existuje v našom hlavnom meste ako moderná a postmoderná architektúra.

V poradovníku mám však aj jeden titul rakúskeho prozaika Stefana Zweiga, ďalej Ovídiovo Umenie milovať či encyklopédiu o sexe s názvom Atlas rozkoše. Ale zatiaľ netuším, v akom náklade tento atlas bude, čo je presne tá neprenosná skúsenosť vydavateľov. Vo Francúzsku sa totiž predalo až pol milióna výtlačkov tejto knihy, no či ich ja predám aspoň tisíc, to neviem. Vždy však rátam s tým, že každá kniha môže byť krokom vedľa. To ma však neodrádza od ich vydávania a verím, že je to správne rozhodnutie.

To je veľmi pozitívny prístup. Na malom slovenskom trhu sa asi ani neoplatí mať veľké oči.

Ako vydavateľa ma zaujíma aj táto psychológia predávania kníh – čo vlastne stojí za nákupnými rozhodnutiami čitateľov. Sám som veľakrát kúpil knihy, ktoré som ešte ani neprečítal, ale z nejakého dôvodu ma oslovili.

V čom teda podľa vás spočíva rozhodnutie kúpiť si knihu, o ktorej nič nevieme?

Dobrá kniha je pre mňa tá, ktorá odpovedá na moje potreby. A je jedno, o akú knihu ide, ak sa jej to podarí. Tiež ma preto zaujíma, aké sú ľudské potreby. Ľudia totiž často nie sú racionálne bytosti a majú v sebe veľa všelijakých pohnútok a túžob, ktoré sa veľakrát vyplavujú práve v čase nákupných rozhodnutí. Preto kupujú aj to, čo vôbec nepotrebujú, ale možno po tom celý život túžili. Človek si napríklad kúpi knihu o odľahlých ostrovoch, aj keď vie, že sa na ne nikdy nedostane, ale zláka ho už len predstava, že vďaka peknej knihe ich má aspoň takto na dosah.

O práci s knihami hovoríte, akoby to bola práca snov. Popri tom však robíte aj inú, ktorá vás živí. Je to teda tak, že musíte mať ako vydavateľ ďalšiu prácu, aby ste vôbec mali z čoho žiť? Beriete vydávanie kníh ako hobby?

Mať túto prácu ako hobby nie je možné. Keďže som však aj v komunálnej politike, musel som trochu upustiť od vydávania, čo mi je veľmi ľúto. K vydávaniu pristupujem ako k svojej práci, ktorá ma veľmi baví. Uvedomujem si ale, že pri knihách je dôležité okrem iného najmä to, aby boli kvalitné, a nie, aby vyšli načas. Pri tejto práci je pre mňa čas irelevantný, pretože odmietam vydávať niečo, s čím nie som stotožnený a spokojný.

Ako si dokážete získať čas, ktorý všetkým chýba?

Keď potrebujem viac času, či už ako vydavateľ, alebo ako autor, jednoducho si ho vezmem. Vždy sa však snažím stanoviť si nejaký termín, čo je pri autorských knihách o čosi zložitejšie... Kniha, ktorá je moja, môže byť vo finále akákoľvek, no keď vydávam už existujúcu knihu a iba ju prekladám, viem, aký má byť výsledok.

Aj pri pohľade na umelecké diela sa vždy ponúka otázka – kedy umelec vie, že je dielo hotové? Vy ako autor a vydavateľ to viete odhadnúť?

Dielo v podstate nie je hotové nikdy. Existuje však hranica, ktorú keď dosiahnem, som spokojný. No to neznamená, že to nemôže byť lepšie. Napríklad aj v prípade spomínanej fotografickej knihy o architektúre v Bratislave. Mohla by neustále rásť, no väčšie umenie je podľa mňa redukovať než nabaľovať.

Ako na váš postup reagujú ľudia, s ktorými spolupracujete?

Mnohí mi vyčítajú, že mi všetko dlho trvá. Ale to je ako keď maľujete izbu. Sú ľudia, ktorí to radšej rýchlo spravia, majú to desaťkrát rýchlejšie, no všetko popri tom zašpinia, a potom týždeň drhnú byt. Ja si, naopak, všetky miesta oblepím páskami, aj keď mi to trvá dlho, no na konci ich už iba strhnem a zahodím, a mám to hotové v dokonalosti. To znamená, že síce mi veci veľmi dlho trvajú, ale keď už robím finálnu prácu, viem, že je naozaj finálna. Niektorí ľudia teda idú rad radom a učia sa na svojich chybách, no na konci majú veľa odpadu. Ja si veľa odpadu nemôžem dovoliť, lebo by som skrachoval veľmi rýchlo.

Adam Berka (1982)

Vyštudoval architektúru na VŠVU v Bratislave a absolvoval študijné pobyty v Amerike a v Indii. V súčasnosti je vydavateľom a majiteľom vydavateľstva a kníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp v Bratislave. Je aj bratislavským mestským poslancom.

Alexandra Jurišová (1995)

Je editorkou v LIC, redaktorkou a recenzentkou v Magazíne o knihách. Prispieva do viacerých niekoľkých periodík. Zameriava sa prevažne na non-fiction literatúru.