Vyhľadávanie
Do 15. novembra je rezidentom v Banskej Štiavnici na rezidencii TROJICA AIR maďarský prekladateľ Norbert György. Venuje sa prekladu knihy Jedenie od Ivana Medešiho.
Norbert György od roku 1994 študoval maďarský jazyk, literatúru a estetiku na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, štúdium nedokončil. Ako spisovateľ debutoval v roku 2004 románom Klára, ktorý vyšiel v maďarskom vydavateľstve NAP, a za ktorý v roku 2005 dostal prémiu Ceny Imreho Madácha. Ocenené boli aj jeho ďalšie diela.
Umeleckému prekladu sa začal venovať na objednávku maďarského časopisu Lettre Internationale, do maďarčiny preložil diela významných slovenských autorov a autoriek prózy, napr. Balla, Víťo Staviarsky, Ivana Dobrakovová, Michal Havran, a poézie, napr. Mila Haugová, Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Vlado Janček a i.
V roku 2015 sa zúčastnil Vyšehradského rezidenčného programu pre autorov v Budapešti. Vyšli mu štyri knižné preklady: Víťo Staviarsky: Fekete cipők, fehér fűzővel (Kale topanky, Noran Libro, 2016); Jaroslav Rumpli: Gabonakörök (Kruhy v obilí, Typotex, 2016); Ivana Dobrakovová: Toxo (Noran Libro, 2017); Ivana Dobrakovová: Anyák és kamionsofőrök (Matky a kamionisti, Typotex, 2021). Na preklad tejto knihy získal štipendium a rezidenčný pobyt pre prekladateľov slovenskej literatúry do cudzích jazykov v Banskej Štiavnici TROJICA AIR v roku 2021. Rozhovor s ním a Ivanou Dobrakovou si môžete pozrieť na tomto odkaze na našom YouTube.
Začiatkom roka 2021 pre nás nahral Prekladateľský zápisník, ktorý si môžete pozrieť tu. Vo štvrtok 11.11. prinesieme na našom YouTube tradičný rozhovor tandemu autor - prekladateľ. Na podujatí sa Ivan Medeši a Norbert György predstavia spolu s vydavateľom a prekladateľom Marošom Volovárom. Moderuje Dado Nagy. Prinášame vám aj úryvok z rozhovoru, ktorý s prekladateľom viedol Michal Kríž a ktorý vyšiel v časopise Štiavnické noviny.
Prekladáte dielo Ivana Medešiho. Čím oslovuje jeho kniha Vás, ako prekladateľa? Čím by podľa vás mohla zaujať čitateľov v Maďarsku?
Jedenie Ivana Medešiho je v slovenskom literárnom prostredí v každom ohľade kuriózum. Jednak preto, lebo bolo napísané v jazyku vojvodinských Rusnákov, knižne text vyšiel len v slovenskom preklade Maroša Volovára, ktorý ju aj vydal vo svojom vydavateľstve, a jednak preto, lebo pracuje s takým bizarným, groteskným a oslobodzujúco vulgárnym jazykovým a tematickým arzenálom, ktorý slovenskej próze vonkoncom nie je vlastný. Toto isté sa však dá povedať aj o maďarskom literárnom prostredí, ani tam takáto vycibrená, teda nesamoúčelná surovosť nie je každodenný jav. Ak by niečo mohlo vzbudiť pozornosť maďarského čitateľa, myslím si, že je to práve táto kniha.
Ako hodnotíte podmienky na prácu, ktoré máte v Banskej Štiavnici a vôbec mesto ako priestor pre Vašu náročnú intelektuálnu prácu?
Podmienky sú tu z každého ohľadu vhodné na to, aby sa prekladateľ mohol zahĺbiť do práce. Byt je tichý a komfortný a na dôvažok sú tu k nemu historické kulisy jesennej Banskej Štiavnice. To sa nedá zunovať. LICu aj mestu patrí veľká vďaka za to, že prekladateľom vytvorili takúto možnosť.
