Nesťažuj sa na zrkadlo!

Otázniky pre Jána Štrassera – autora aktuálneho prekladu štyroch satirických divadelných hier N. V. Gogoľa do slovenského jazyka: Revízor (1836), Odchádzanie z divadla po predstavení novej komédie (1842),  Ženba (1842) a Hráči (1843).  

V čom ste vycítili naliehavosť tohto prekladu v našich časoch?

Naliehavosť vycítilo najmä Divadlo Astorka Korzo, ktoré si odo mňa objednalo nový preklad Revízora. A chcelo aj preklad doteraz nepreloženého Odchádzania z divadla po predstavení novej komédie, ktoré implantovalo do inscenácie. Tú ponuku som prijal veľmi rád, a keď som si Gogoľov text po rokoch znovu prečítal, pred voľbami 2020 sa mi to prekladalo doslova samo. Ale ani dnes to nie je iné – stačí si Revízora priložiť ako mriežku na to, v čom spoločensky žijeme, a vieme, o čo ide. Premiéra v Astorke bola v novembri 2019, no o pár mesiacov inscenáciu stopla pandémia. Škoda, že nestopla aj to, o čom Revízor je.   

 

Vydanie komédií sprevádza veta: Gogoľ je človekom aj 21. storočia. Ako to dešifrujete vy?

Dostojevskij, Tolstoj, Turgenev, Gončarov boli veľkí ruskí spisovatelia 19. storočia, no ich tvorivé ambície siahali vysoko nad úroveň ruskej spoločenskej každodennosti. Gogoľ nebol o nič menší spisovateľ, no jeho lákala práve tá deformovaná spoločenská realita. Ľudská mentalita sa celé stáročia podstatne nemení a jej odraz v každodennej realite Gogoľ vedel kriticky vnímať, sarkasticky pomenovať a perfektne naštylizovať v žánri literárnej grotesky. Aj preto je naším súčasníkom. Keďže súčasnej slovenskej próze sa „ekluje“ (z nem. hnusí – pozn. red.) babrať sa v našej každodennej špine, posledným slovenským Gogoľom ostáva Janko Jesenský. (Nie, nezabúdam, že sme mali/máme aj Ruda Slobodu, Pavla Vilikovského, Vlada Bednára, Petra Pišťanka, Stana Štepku...)

 

Text Odchádzanie z divadla po predstavení novej komédie patrí k Revízorovi, je to autorova replika v dialógu s kritikou. Po premiére Revízora musel Gogoľ opustiť Rusko – také pohoršenie vyvolala jeho hra. V čom je tajomstvo účinku Gogoľovho slova? 

Ako vidieť, to slovo bola naozaj účinné, keď musel opustiť Rusko. Svedčí to len o tom, že príslovie, ktoré si Gogoľ zvolil za motto k Revízorovi – „Nesťažuj sa na zrkadlo, keď máš krivú papuľu“ –, je presné. Tajomstvo účinku Gogoľovho slova je v tom, že nie je prvoplánový satirik – je to plnokrvný prozaik a komédiograf.

 

Čo pre vás ako prekladateľa prevažuje pri čítaní Gogoľa: ostrá satira, oslobodzujúci smiech, smiech cez slzy?

U Gogoľa je to všetko namiešané do skvelého a účinného koktailu. Už dávnejšie som preložil jeho komédiu Ženba a po RevízoroviOdchádzaní z divadla som si povedal, že doprekladám Hráčov a všetky štyri texty ponúknem na vydanie v jednom zväzku. Som vďačný vydavateľstvu Ikar, že sa toho ujalo. 

 

Pustíte sa aj do Gogoľovych próz?

Kompletný Gogoľ vyšiel v slovenčine pred tridsiatimi dvomi rokmi v prekladoch skúsených prekladateliek z ruštiny. Reedície Gogoľových diel vychádzajú neustále. No netajím, že ak by sa našiel vydavateľ, Mŕtve duše by som preložil rád. 

 

Tina Čorná Sikorová