Slovenské pohľady / na literatúru, umenie a vedu / Šéfredaktor Bystrík Šikula
odpovedá Bystrík Šikula
Aká je genéza vášho časopisu?
Časopis založil roku 1846 Jozef Miloslav Hurban. Jeho vydávanie zastavila cenzúra roku 1847, po obnovení (1851) periodikum zaniklo pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných na splatenie kaucie (1852). Vydávanie Slovenských pohľadov obnovili Svetozár Hurban Vajanský a Jozef Škultéty roku 1881. Odvtedy sa na čele časopisu vystriedalo množstvo významných osobností slovenského národného a literárneho života, ktorý Pohľady reflektovali. Spomeňme aspoň niektorých, čo časopis viedli: Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Štefan Krčméry, Andrej Mráz, Alexander Matuška, Milan Ferko, Vladimír Reisel, Rudolf Chmel, Štefan Moravčík. Dodajme, že podtitul Slovenských pohľadov sa počas svojej existencie menil s odlišnými koncepciami, a teda aj zameraním na okruh čitateľov, ktorých chcel časopis osloviť. Menili sa aj jeho vydavatelia – v súčasnosti Pohľady vydáva Matica slovenská.
Mohli by ste predstaviť koncepciu a filozofiu časopisu? Ako sa líši od ostatných literárnych časopisov?
Snažíme sa nezabúdať, že aj pred nami tu bol fungujúci literárny a kultúrno-spoločenský život, a pripomínať, čo z toho pretrvalo a pretrváva, na čo nadväzujeme a na čo možno aj v budúcnosti nadviazať. Nestrácať zo zreteľa kontinuitu. Pritom, prirodzene, reflektovať súčasnosť. Vrátane krajanského literárneho života, literárneho a kultúrneho diania v slovenských regiónoch, ale aj mladej literatúry a vedy. Okrem toho sme predstavili aj niekoľko tematických blokov poézie, prózy a literárnej kritiky Slovákov z Vojvodiny a Nadlaku. Možno aj tým sa odlišujeme, že na tieto veci neprestávame myslieť. A, pravdaže, na to, že priestor, ktorý vytvárame autorom, nie je vyhradený (skupinovo, názorovo, politicky). Kto do Pohľadov nepíše, o tom píšeme my. Stačí si pozrieť rubriku Pripomíname si. Ktorý jubilant sa tam nenašiel?
Čo by si potenciálny čitateľ z aktuálneho ročníka rozhodne mal prečítať?
Seriál Jána Kačalu o významných slovenských jazykovedcoch, príspevky venované slovensko-českým literárnym vzťahom, rozhovory Ľuby Šajdovej s osobnosťami slovenského i českého kultúrno-spoločenského života; verše Dany Podrackej, Jána Švantnera, Jána Tazberíka a Milana Richtera, z mladších Petry Štefancovej, Tamary Pibišovej, Michaely Zanolettiovej a Kristiána Grupača; aforizmy Emila Babína, reportáže Slava Kalného, články Márie Bátorovej, Jána Bábika, Antona Hykischa Dušana Kerného, Andrijana Turana, Michala Babiaka, Michala Harpáňa, Petra Tollaroviča; prózu Lajosa Grendela v preklade Karola Wlachovského, preklady Jána Švantnera, Ľubomíra Feldeka, Alexandra Halvoníka a Vincenta Šabíka; rubriku Gustáva Murína Laboratórium, rubriku Pripomíname si.
Čo môžeme očakávať v najbližších číslach časopisu?
Úvodník Gabriely Rothmayerovej o našich prezidentoch, esej Dany Podrackej o Pavlovi Dobšinskom, rozhovor Bohuša Bodacza s Petrom Holkom, články Petra Cabadaja o slovenskej literatúre pred februárom 1948 a Zdenky Valentovej-Belićovej o slovenskej próze, hru Ľubomíra Feldeka o Silvestrovi Krčmérym.
