Vyhľadávanie
Čo by ste chceli radšej: vidieť vo vešteckej guli svoju budúcnosť, alebo vedieť, čo príde a zbohatnúť na tom? Dá sa oboje, hoci s obmedzenou zárukou, asi ako predpoveď pandemickej situácie na zajtra.
Pri predpovedaní budúcnosti však nie je ani tak dôležité trafiť sa, ako nájsť spôsob akým o budúcom čase uvažovať a čo si všímať. Dajte si rýchly prelet nad Knižnicou možných budúcností Samanthy Culp a prijmite možnosť, že výsledky našich veľkých projektov uvidia až ďalšie generácie našich potomkov, alebo že otázky sociálnej nerovnosti v Afrike vyrieši kartová hra.
Losangeleská spisovateľka a filmová producentka Samantha Culp v článku pre The Atlantic vytiahla z minulosti futuristický bestseller – knihu Future Shock Alvina Tofflera a vystavila ho účinkom žiarenia dnešnej pandemicko-klimatickej doby. Tofflerova hlavná definícia šoku z budúcnosti „príliš veľkej zmeny v príliš krátkom časovom období“ sa už viac nemohla zmaterializovať. Sci-fi sa vrátila z budúcnosti do prítomnosti, ako to niekde postrehol spisovateľ Peter Šulej. Žáner fiction alebo „pop futurizmus“ je relevantnou literatúrou, ktorú je potrebné znovu preskúmať. Určite aj v antológii After Shock, ktorá vyšla presne pred rokom ako pocta Tofflerovi.
KRátko o diele na titulke
Hrať sa s predvídaním zákonitostí sveta budeme aj pri predstavovaní februárovej titulky Knižnej Revue. Dielo konkretistu Viktora Hulíka nesie názov Kruhový posúvač 4 a odkazuje, tak ako mnoho autorových diel, na geometrickú usporiadanosť a zákonitosti kozmu. Kruh je nekonečný a také sa javia i možnosti posúvania čiernych elementov po kruhovej trajektórii, pričom vytvárajú vždy inú atmosféru. Raz strhávajú celú energiu na jednu stranu, inokedy pripomínajú asymetrickú mandalu, ktorá veľa kľudu do mysle neprinesie.
Akokoľvek čiernobiela je titulka Knižnej Revue, obsah vnútri časopisu je asi najpestrejší za poslednú dobu. Knižné príbehy fotiek, reportáže z ulíc Bratislavy, keď ešte prekvitali životom, feministický komiks, netradičné detské knihy, ozajstné i salónne revolúcie, výrazné mladé talenty aj nezávislú kultúru. Vyberajte!
Ťažkosti so Šmotlákom
Tentokrát sme na webe vopred odomkli neuveriteľný príbeh takmer zabudnutého bratislavského fotografa Antona Šmotláka. Príhoda, akou sa na svetlo dostal 30-ročný archív s tisíckami precízne označených fotografií, zaujala Dušana Taragela, ktorý sleduje cestu čiernobielych snímok z archívu až k Šmotlákovej monografii. Obrázky doby prechádzajú rukami kurátorov, ostrou výmenou názorov a finálnou selekciou. Mohlo to byť aj inak?
2 pohľady na knihu Ivany Gibovej Eklektik Bastard
Hravá ako mača s ostrými pazúrikmi a bolesť a hlboká beznádej, ktorá vás na každej stránke rozosmeje.Reč je o Ivane Gibovej a jej diele – ilustrovanom samotnou autorkou – Eklektik Bastard. Kniha vyšla pred koncom minulého roka a vzbudila zaslúženú pozornosť. Kreatívny sarkazmus aj pocit absencie zmyslu je to, v čom sa nájdeme mnohí.
Nebudem ticho
Ak hudobník vydá zbierku básní V tichu, môžeme za tým hľadať všeličo. Literárna kritička Eva Urbanová vidí v počine hudobníka a textára Roberta Pospiša – ticho. V jeho najrozličnejších podobách. Niektoré útvary pripomínajú japonské zenové básne haiku: Kolibrík sa vracia k jazeru. / A nezávidí.
Najzaujímavejšie knihy 2020 z oboch brehov Atlantiku
Začiatok roka je vďačný čas na rekapituláciu počinov v predošlom roku. Vždy je lákavé nazrieť aj do rebríčkov iných krajín. Napríklad zistíte, ako sa podpísal pandemický rok na preferenciách tamojších čitateľov. V anglicky hovoriacich krajinách (USA a Veľká Británia) sa prekvapivo objavovali rovnaké tituly na oboch stranách Atlantiku. Líšili sa len inou obálkou, určenou pre tamojší trh. Hľadali sme a našli pár zaujímavých kúskov, ktoré by pokojne mohli vyjsť v preklade aj u nás.
Rešpektované americké periodiká New York Times a Washington Post sa zhodli na knihe Hamnet Maggie O´Farrell, britsko-írskej prozaičky. To, že Shakespeare mal dvojičky, dievča Judith a chlapca menom Hamnet, je historicky potvrdené. Hamnetova náhla smrť v 11 rokoch, v období pandémie moru, vniesla do ďalších divadelných hier Shakespeara hlboké porozumenie smútku a poznačila jeho najznámejšie hry, podľa autorky aj samotného Hamleta. „Oslnivé a zničujúce,“ povedala o knihe spisovateľka Kamila Shamsie.
Z TOP 2020 britského verejnoprávneho portálu BBC.com vyberáme dva tituly.
Dystópia The New Wilderness (Nová divočina) Diane Cook v sebe združuje viacero fenoménov doby – pomyselné či reálne úteky ľudí z mesta do prírody, premotivované biomatky, aj obľuba reality show s témou prežitia. To všetko v čase klimatickej krízy, ktorá velí opustiť ekonomiku rastu. „Naše pohŕdanie prírodou, hlboko ľudské zobrazenie materstva a čo to znamená pre človeka,“ píše sa na shortliste Bookerovej ceny.
Susanna Clarke je autorka ocenená za alternatívnu históriu. Po úspešnom debute prišla s knihou Piranesi, pohybujúcou sa na hranici mytológie a žánru fantasy. Kritici v nej vidia spojivo s C. S. Lewisom a J. R. R. Tolkienom. Piranesi žije v dome, pozostávajúcom z nekonečných hál so sochami, a hľadá posledné dvere. To, čo tvorí jeho dokonalý svet, je pre Druhého len labyrint so sochami, pokrytými vtáčím trusom. Mágia verzus rácio – čo tvorí viac ilúzií?
Výber magazínu New Yorker zaťal do živého. Antológia esejí O hneve, ktorú zostavila filozofka Agnes Callard, sa dotýka témy, ktorou poslednú dobu chtiac-nechtiac žijeme všetci. Hnev je emócia, s ktorou sa stretáme vo svojom vnútri, na sociálnych sieťach, v správach, ktorá pramení v strachu či bezmocnosti, no zďaleka nie všetci vieme čo s ňou. Je hnev ako naša reakcia na ublíženie opodstatnený? A ospravedlniteľný? Filozofka Judith Butler v antológii píše: „Zúrivosť vnímame ako nekontrolovateľný impulz, ktorý musí vyjsť spontánne von. Avšak ľudia vytvárajú hnev, pestujú ho, a to nielen ako jednotlivci. Spoločenstvá si vytvárajú svoj hnev. Umelci zúria neustále,“ píše. No nie je to úľava čítať?
Najbližšie knižné a literárne podujatia
23. 2. 2021, 18:00 - Bratislava (ne)plánované mesto (Slovart) je kniha o súvislostiach, ktoré ovplyvnili plánovanie hlavného mesta a dôsledky jeho fragmentovanej realizácie. Vyšla koncom minulého roka a autorský tím pod vedením Henriety Moravčíkovej ju predstaví na besede v bratislavskom Artfore. Online záznam z podujatia, ktoré moderuje Michal Hvorecký, si pozriete na facebooku kníhkupectva.
23. 2. 2021, 19:00 - Literarnyklub.sk a LQ – literárny kvocient pozývajú na online diskusiu o zbierkach básní Dominiky Moravčíkovej Deti Hamelnu a Márie Ferenčuhovej Černozem.
O podobnostiach a rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Eva Urbanová, Veronika Rácová a Radoslav Passia.
25. 2. 2021, 19:00 – Na 97. online stretnutí Klubu pomalých čitateľov cez Skype sa bude diskutovať o netradičnom bedekri Jany Beňovej Flanérova košeľa (8 a pol bratislavskej ulice; BRAK). Prístup na debatu dostanete na FB stránke KPČ.
27. 2. 2021, 14:00 – Máte už program na sobotu? (Red)akčná sobota v podaní OZ Doslov bude online hostiť Mgr. Lujzu Urbancovú, PhD. z Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB, ktorá sa venuje sociolingvistickému výskumu mestskej reči a analýze rodových špecifík komunikácie. Seminár na tému Má slovenčina potenciál byť rodovo neutrálna alebo vyvážená? Prebehne na platforme MS Teams. Vstupné a prihlasovacie údaje vybavíte na adrese halova@doslov.sk.
Redakcia nezodpovedá za zmeny v avizovanom programe.
