Vyhľadávanie
Hoci pandémiu nemáme ešte celkom za sebou, prvé štatistiky sú na svete a týkajú sa kníh. Asi nebude prekvapením výsledok, ktorý hovorí, že počas lockdownu sa čítalo na celom svete oveľa viac než pred ním. I keď nájsť si čas na knihu popri šití rúšok, nákupoch pre susedov, učení sa s deťmi online alebo pri sledovaní správ – je obdivuhodný počin!
Výsledky predaja kníh cez najväčšie svetové e-platformy ukazujú, že ľudia nachádzali útechu v príbehoch o izolácii. Magazín The Conversation spomína napríklad knihu Sylvie Plath Pod skleneným zvonom alebo romány Gabriela Garcíu Márqueza Sto rokov samoty a Láska v čase cholery. Ale to len v počiatku pandemického obdobia. Potom čitatelia podľa prieskumu spomínaného magazínu začali čítať čo im pod ruku prišlo – pokleslé žánre, aj knihy už raz prečítané.
Anglická editorská služba Global English Editing vyčíslila, že ľudia od začiatku epidémie čítajú o 35 % viac. Signifikantný nárast rozčítaných kníh vykazovali najmä Čína, Španielsko a Taliansko, kde lockdown prišiel najrýchlejšie. Literárna platforma Literary Hub pri tej príležitosti zverejnila výživnú infografiku o čitateľských návykoch v roku 2020. Tak napríklad, v ktorej krajine sa číta najviac? Slovensko sa v rebríčku nenachádza, no za víťaznou Indiou je na 6. mieste Česko so sedem a pol hodinami čítania týždenne. Najviac kníh, až 440 000 ročne, publikuje Čína.
A je to vonku! Svetovo najčítanejšiu kategóriu, až tretinu všetkých titulov, tvoria ľúbostné romány. Hoci štatistiky Amazonu to nedokazujú. Chcete vedieť, ktorá generácia číta počas pandémie najviac a ktoré knihy predpovedali príchod hnusoby? Preštudujte si celú úchvatnú infografiku.
Vypnutie sveta prinieslo aj ďalšiu pozitívnu vec – nielen, že sa počas pandémie viac čítalo, ale aj písalo. Literárnymi kruhmi sa nesie chýr, že rukopismi sú zavalené vydavateľstvá v celej Európe, Slovensko a Literárne informačné centrum nevynímajúc.
KRátko o diele na titulke
Od rozčítanej knihy si odskočila Lucia Kotvanová, autorka májovej obálky nášho magazínu. Ilustrácia je z cyklu Opatrenia (2021). Výtvarníčka, organizátorka výstav, galerijná pedagogička v bratislavskej Kunsthalle a lektorka, ktorá približuje vizuálne umenie rôznym skupinám divákov, má rada výzvy.
„Špecifickou výzvou, ktorá ma veľmi zaujíma, je vytváranie diel pre konkrétne miesto alebo udalosť vo forme site-specific projektov,“ hovorí. Takouto výzvou bola aj obálka Knižnej Revue, pre ktorú Lucia špeciálne vytvorila denníkovú ilustráciu – stôl s knihou, podložený mobilom.
Čítajte v predpremiére na webe: Ako mentolový krém
„Báseň môže byť tralala. Báseň vlastne je tralala! Ale nie každé tralala je básňou.“ Týmto zenovým kóanom sa pokúša Veronika Šikulová rozkódovať pre čitateľov hravú poéziu Ivana Wernischa. Výnimočný zjav, enfant terrible českej poézie, ktorému v marci vyšla zbierka básní Almara. „Postupujte do Almary!“ vyzýva nás Šikulová, ktorá dokonale prelašovala všetky jej zákutia a vyliezla von občerstvená a s dobrou náladou.
Ptal jsem se mladé dívky,
co je poezie
To nevím, řekla,
já jsem tady nová
I zeptal jsem se staré děvky
a děvka se jen zasmála:
To by chtěl každej, tralala
Celý text s úryvkami Wernischových básní a úryvkami z jeho neuveriteľného života si teraz prečítate na webe LIC.
Pisár dlhých zápiskov
Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín Ladislava Balleka približuje jeho generačný súpútnik a osobný priateľ Rudolf Chmel svet Ballekových kníh. Popri tom predstavuje celkom inej generácii jedného z najvýznamnejších slovenských spisovateľov 20. storočia. „Ladislav Ballek svojmu údelu hovorieval, že je ,pisár dlhých zápiskovʼ či dlhého, pomalého času. Teda rozprávač, epik,“ píše Chmel. K vrcholnej tvorbe Ladislava Balleka patria prózy Južná pošta, Pomocník a Agáty, ktoré sa dočkali divadelných aj filmových spracovaní.
Na prehrievajúcej sa planéte
Ivan Stodola predstavuje prvý slovenský preklad významného nórskeho antropológa Thomasa Hyllanda Eriksena, knihu s názvom Doba horúca. Pohľad na antropocén z nadhľadu i cez mikroskop približuje horúcu tému dneška – klímu a jej nevyspytateľné premeny. „Deti v Afrike alebo v Karibiku odpovedia na otázku, čím by chceli byť, keď vyrastú: turistom,“ približuje kniha globálny turizmus a ďalšie fenomény, ktoré umožnili ľuďom byť všade a robiť všetko.
Stavačom kulís neveríme
Medzi ôsmimi odvážnymi Rusmi a Ruskami, ktorí v auguste 1968 verejne reagovali na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy, bola aj poetka, novinárka a disidentka Natalia Gorbanevská. V tomto roku vyšli jej básne po prvý raz knižne aj v slovenčine vďaka prekladateľovi Jánovi Štrasserovi. „Svet, ktorý sme nestratili je najmä výberom z básní, takmer tretinu knihy však tvorí Štrasserov biografický doslov, a tak sa z knižky poézie stáva sčasti cenný dokument, v ktorom sa dozvedáme aj o Gorbanevskej vzácnych priateľstvách s legendárnou ruskou poetkou Annou Achmatovovou či Josipom Brodským,“ píše publicista Ján Púček.
Nezabudnite rozhodnúť o Knihe roka
Už len do konca mája môžete svojím hlasom podporiť knihu, ktorá by podľa vás mala niesť titul Kniha roku 2020. Kompletný výber 30 súťažných titulov nájdete a hlasovať za víťazov môžete na stránke ankety.
Najbližšie knižné a literárne podujatia
26. 5. 2021, 16:30 – V hlohoveckom klube AXA bude beseda so spisovateľkou historických románov Janou Pronskou, autorkou populárnych kníh ako Kumánska princezná, Právo na lásku, Dve mince nádeje či Čierna vdova. Beseda bude naživo, za dodržania protipandemických opatrení. Viac na FB.
27. 5. 2021, 19:00 – V Kabinete pomalosti, sídliacom v Novej cvernovke, bude po dlhšom čase osobné stretnutie fanúšikov pomalého čítania. Na jubilejnom 100. vydaní sa bude čítať román Civilizace francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta. Viac informácií tu.
29. 5. 2021, 12:00 – V Trnavskom rádiu po dvoch rokoch opäť prebehne Literárny majáles v živom vysielaní. Každú hodinu jeden rozhovor s osobnosťou knižného sveta. Predstavia sa napríklad Martin Hatala, Vanda Rozenbergová, Pero Le Kvet, Ivana Gibová či Arpád Soltész. Literárny majáles v spolupráci s Malým Berlínom si naladíte na frekvencii 103,9 FM, alebo streamujte.
30. 5. 2021, 19:00 – Kultúrny prostriedok Bratislava T3 usporiada literárne podujatie, zamerané na generatívnu literatúru, prostredníctvom kníh, ktoré vytvorili autori – neurónové siete Liza Gennart a Umelá neinteligencia. Vstup na podujatie bude možný podľa aktuálne platných opatrení. Sledujte.
23.-25. 6. 2021 – Multižánrový festival LITERA FEST v .klube pod lampou dáva príležitosť osobne sa stretnúť so spisovateľmi a spisovateľkami najlepších prozaických diel uplynulého roka. Predstaví sa desať autorov, nominovaných na Cenu Anasoft Litera, medzi nimi Lukáš Cabala, Etela Farkašová, Jana Juráňová, Laco Kerata, Richard Pupala či Alta Vášová. Zažite ho.
Redakcia nezodpovedá za zmeny v avizovanom programe.
