Nežný komiks za slobodu...

Vyrastal som v osemdesiatych rokoch. Nejestvoval internet, komunikovalo sa listami, lozilo sa po stromoch, filmy na videokazetách boli pašované z Nemecka a dabované jedným človekom, ktorého znalosť angličtiny bola chabá. Na uliciach hliadkovali žltobiele autá s označením VB a väčšina vecí, ktoré považujeme dnes za samozrejmosť, boli zakázané.

Taký bol život v bývalej Československej socialistickej republike pod komunistickou vládou, keď bola zakázaná nielen sloboda pohybu, ale aj sloboda slova. Od Rakúska nás oddeľoval ostnatý drôt nabitý elektrinou, ľudia sa oslovovali súdruh a súdružka a vravelo sa „Česť práci“. No všetko sa to navždy zmenilo v roku 1989 počas Nežnej revolúcie.

A na túto prevratnú zmenu sú zamerané štyri príbehy zo série Nežný komiks. Čierna oslava, Bežná, Pé Er Dé a Unesení. Toto sú skutočné príbehy študentov a dospelých, ktorí zažili útlak a postavili sa samotnému systému, aby sme sa mali lepšie.

Čierna oslava

(E. J. Publishing, 2019)

Hlavnou postavou prvého príbehu je pätnásťročná Jana, ktorá svojím zjavom na obálke (čierna kožená bunda, volkmen zavesený za opaskom a slúchadlá na ušiach) priam evokuje rebéliu. Pôsobí tak trochu ako ženská verzia Star-Lorda zo Strážcov Galaxie. V skutočnosti je dobrou študentkou a viac než politická situácia doma ju zaujímajú veci, ktoré obvykle dievčatá zaujímajú: chlapci. Konkrétne chlapec menom Alex.

Ten má osemnásť, čaká ho maturita, no chce niečo urobiť pre to, aby sa situácia v ČSSR pre študentov zlepšila. Podobne ako mnoho ďalších študentov. Príležitosť sa mu naskytne v Medzinárodný deň študentstva. A keďže ho Jana považuje za svojho frajera (predsa len bola u neho doma dvakrát), začne sa zaujímať o veci, ktoré zaujímajú Alexa. Tým sa pre ňu, aj pre čitateľa, začína lekcia o tom, čo všetko zahŕňal pokus niečo zmeniť.

Spisovateľ, publicista a prekladateľ Michal Hvorecký vie, ako správne vykonštruovať príbeh z pohľadu Jany, s ktorou dokážete sympatizovať. Prežívate s ňou niečo nové, čo je pre dnešnú mládež doslova nemysliteľné. Ak sa v príbehu objaví nejaká skratka inštitúcie alebo terminológia z časov minulých, autor poskytne vysvetlenie pomocou či už sprievodného textu, flashbacku na udalosti, prípadne fotografiu osoby, ktorá padla za správnu vec.

Čo sa týka výtvarného stvárnenia príbehu, Klára Štefanovičová, študentka voľnej grafiky na VŠVU, bola skvelou voľbou pre tento príbeh. Jej mix realizmu a satiry pri niektorých situáciách je výborný. Realita je stvárnená realisticky, zatiaľ čo napríklad dievčatá obklopujúce Alexa sú do neho také zamilované, že majú namiesto očí srdiečka. A keď Jana čelí útočnosti istej postavy na schodoch Ministerstva školstva, krásne je znázornený stret dvoch rozdielnych svetov. Čierna oslava je jej knižným debutom a dúfam, že sa s jej kresbou ešte niekedy stretnem.

Bežná

(E. J. Publishing, 2019)

V druhom komikse sledujeme príbeh tínedžerky Lucie z Martina. Odohráva sa v decembri roku 1989 a vyzerá to tak, že hrdinkin život sa pomaly ale isto obracia hore nohami. Do života jej vstúpil nielen nový súrodenec, ale aj chlapec menom Tomáš, ktorý je hercom v Martinskom divadle. A do ktorého je trochu zamilovaná.

Ako keby to nestačilo, v Martinskom divadle sa prestali usporadúvať predstavenia a namiesto nich majú rodičia a zamestnanci divadla rôzne mítingy, na ktorých preberajú politiku, čo je pre tínedžerku nepochopiteľné. Viac ju trápia zlé známky a obavy, že sa bude musieť s rodičmi odsťahovať z Martina. Alebo nie? Tak či onak sa nejaká zmena pomaly, ale isto blíži.

Autorka, filmová scenáristka Tereza Oľhová, zažila nežnú revolúciu ako trojročné dieťa. Pocity z nej výborne previedla do scenára. Nie je tu žiadna prehnaná politika či odkazy ako v komikse Čierna oslava, iba čistý, nevinný pohľad dievčaťa, ktoré má svoj malý svet a žije si v ňom tak dobre, ako sa len dá. V tomto príbehu vystupuje i Emília Vášaryová a dočkali sme sa aj legendárneho štrngania kľúčmi na námestí.

Na druhej strane kresba Márie Kralovič, absolventky VŠMU, je zo štyroch komiksov v tejto zbierke najviac mätúca, no napriek tomu má svoje čaro. Kresba bola robená iba fixkou, je čiernobiela a celkovo pôsobí ako keby vypadla z periodík roku 1989. Autorka vraví, že komiks kreslila ručne a veľmi sa snažila, aby vytvorila dôveryhodný svet, v ktorom tento príbeh bude fungovať. Musím povedať, že sa jej to podarilo.

Pé Er Dé

(E. J. Publishing, 2019)

Tretí príbeh sa opäť odohráva v Bratislave roku 1989 a hlavnou postavou je tentoraz Daniel. Ten má v živote iba pár priorít. Jednou z nich je momentálne úloha kúpiť mame na narodeniny punčové rezy. Druhou prioritou je ochrana jeho najlepšieho kamaráta Rada, pre ktorého je Daniel hrdina. Avšak Daniel sa na hrdinu príliš necíti.

Nestihol kúpiť punčové rezy, stratil kľúče od domu a ešte aj tí dospelí sa správajú nejako zvláštne. Za všetko môže údajne chystaná demonštrácia. Našťastie má Daniel kamaráta Olivera, ktorý by mu vedel s problémami pomôcť:  je nielen sčítaný, ale zakázané knihy aj prepisuje, a čo je hlavné - má svoj vlastný čarovný plášť.

Scenáristka Soňa Balážová stvorila tak trochu neobvyklý komiks. Príbeh opäť sledujeme z pohľadu dieťaťa, avšak s tým rozdielom, že Daniel po istej chvíli naruší štvrtú stenu a prehovorí priamo k čitateľovi, podobne ako napríklad Deadpool. Tento štýl rozprávania je v komiksoch zameraných na politické udalosti dosť vzácny, bolo to teda milé prekvapenie. Podobne prekvapilo aj malé cameo hlavných postáv príbehu Čierna oslava, takže pozorný čitateľ má ucelenejší pocit zdieľaného sveta.

Kresba Dávida Marcina je excelentná a skutočne milo prekvapila vrátane Oliverovho čarovného plášťa, ktorý nemá žiadne bližšie vysvetlenie, prečo dokáže to, čo dokáže. Všetko od postáv cez coloring až po stvárnenie demonštrácií a akcie je na jednotku. Okrem tohto komiksu so Soňou Balážovou tvorí D. Marcin pre časopis Slniečko dobrodružnú komiksovú sériu Zlatý zub.

Unesení

(E. J. Publishing, 2019)

Záverečný komiks série je temnejší než predchádzajúce. Hlavnou postavou je už dospelý Boris, ktorý sa rozhodol zaspomínať na svoje detstvo v roku 1989. Vtedy bolo všetko jednoduchšie. S kamarátmi sa hrávali na schovávačku, chodievali sa kúpať a vyvádzali rôzne hlúposti. Nemali žiadne starosti. A potom zomrela Zuzka Petrovičová.

Povrávalo sa, že za to mohli takzvaní Kinderšulci, ktorí jazdievali v čiernych sanitkách a unášali deti, aby im vyberali orgány a predávali ich boháčom. Ale je to naozaj pravda? Alebo sa za tým ukrýva niečo iné? Boris sa rozhodne pomocou svojich kamarátov záhadu vyriešiť, nech ho to stojí čokoľvek.

Od scenáristu, kresliča a divadelného dramaturga Daniela Majlinga som mal možnosť čítať jeho komiksy Zóna a Rudo, takže som vedel, že od príbehu Unesených môžem očakávať kvalitu. Majling nesklamal. Príbeh je krásne vykonštruovaný, ide priamo k veci, výborne sa vyhýba zbytočnému odbočovaniu od hlavného deja a majstrovsky narába so striedaním prítomnosti a minulosti. Hlavné postavy sú sympatické a uveriteľné, ich detské verzie sú primerane naivné, naivita ich otázok a odpovedí je presne taká, aká má byť. Vidieť, že autor je dieťa osemdesiatych rokov.

O kresbu sa tentoraz postaral Jozef Gľaba, ktorý sa síce narodil v roku 1995, no jeho štýl akoby patril do osemdesiatych rokov. Môže za to fakt, že sa venuje nielen digitálnej ilustrácii a voľnej grafike, ale aj sieťotlači, hĺbkotlači a linorytu. Vďaka tomu má príbeh veľmi špecifickú farebnosť a komiks má krásne rastrovanie. Keď už je reč o farebnosti, treba oceniť, že sekvencie odohrávajúce sa v minulosti a prítomnosti majú rozdielny coloring.

Tieto štyri komiksy vznikli vďaka finančnej podpore organizácie Sloboda nie je samozrejmosť a ďalších. Ide o výborný mix príbehov, ktoré ukazujú nielen tých, čo sa postavili za správnu vec, ale aj tých, ktorí netušili, čo sa deje. Osobne by som sériu Nežný komiks odporúčal ako povinné čítanie na základných školách. Deti v dnešnej dobe dávajú čím ďalej, tým viac prednosť komiksu v rade iných médií akým je kniha a touto formou informovania o našej minulosti by sa určite nič nepokazilo.

Foto Dominika Behúlová