Nie je pravda, že slovenské deti nečítajú

Štvrtáci, ktorých rodičia majú doma knihy, omnoho radšej čítajú, takže si knihy chodia požičiavať aj do knižnice

BRATISLAVA Štyri percentá detí na Slovensku vôbec nečítajú. Päťdesiatjeden percent desaťročných detí číta každý deň. Výskum ukázal, že s čítaním to nie je až také zlé, ako sa predpokladalo. "Desať rokov je vek, keď sa z dieťaťa formuje čitateľ," zdôvodnil Pavol Rankov z Literárneho informačného centra (LIC) fakt, prečo svoj výskum zamerali na štvrtákov. Slovenské deti najradšej siahnu po dobrodružnej knihe alebo knihe o zvieratkách. Takmer 43 percent opýtaných detí považuje čítanie za zábavu a až 45,5 percenta detí sa preto poteší, keď dostane knihu ako darček. Iba necelým desiatim percentám sa knihou nezavďačíme.Pre niektoré deti je čítanie dokonca namáhavé. Takto odpovedalo 11 percent slovenských a maďarských detí a viac ako 44 percent rómskych detí. Štvrtina detí číta len vtedy, ak je to domáca úloha alebo ak im to prikážu rodičia.

Televízor je víťaz

Najobľúbenejšou činnosťou detí po návrate zo školy je pozeranie televízie či videa. Po vyučovaní si ho doma zapne až 75 percent detí. Desať percent detí si ho však vôbec nezapne. Rovnaký počet detí je od tejto pasívnej formy trávenia času závislých, keďže pri nej strávia viac ako päť hodín denne. Aj pri tejto činnosti je najväčší záujem o dobrodružné filmy (53 %). Rovnaký počet opýtaných detí zaujímajú programy o modernej hudbe (53 %). Na treťom mieste sú rozprávky, ktoré si pozrie polovica oslovených. "V motivácii sledovania televízie prevláda zábava nad záujmom o poznávanie, aj keď takmer 36-percentný záujem o programy, ktoré mapujú krásy a pamiatky Slovenska, je veľmi pozitívny," uvádza Peter Valček z výskumného tímu LIC.
Okrem televízie láka deti aj počítač či esemeskovanie. Z výskumu vyplýva, že čím viac používajú počítač, tým viac esemeskujú a viac pozerajú televíziu. V číslach to znamená, že až 35 percent detí denne používa počítač a 21 percent detí má dokonca vlastný. Nie všetky deti však majú doma knihy.

Bohatstvo a knihy

Deti, ktoré majú vlastné knihy, si ich aj častejšie požičiavajú v knižnici. Tieto deti celkovo viac a radšej čítajú. "Ukázalo sa, že deti, ktoré intenzívne využívajú knižnicu, pravdepodobne nepochádzajú z chudobnejších rodín než ostatné deti. Vlastnia rovnako veľa počítačov či mobilných telefónov ako iné skupiny. Využívanie knižnice nevyplýva z nijakého ich sociálno-ekonomického nedostatku, ale vyjadruje kultúrnu aktivitu," tvrdí Pavol Rankov. Dvadsaťosem percent detí nikdy nechodí do knižnice, aj keď túto možnosť majú.
V rómskych rodinách knihy takmer nie sú a až sedemdesiat percent ich detí si knihy z knižnice nepožičiava. Rómske deti po návrate zo školy dávajú pred knihou prednosť televízii. Až 37 percent rómskych detí je závislých od sledovania televízie, to znamená, že pri nej strávi viac ako päť hodín. V čase školských prázdnin sa toto číslo u rómskych detí znižuje na 12 percent. U detí slovenskej národnosti je tento stav opačný. Vo voľných dňoch sledujú televíziu dvakrát toľko ako po škole. Až 62 percent detí sleduje cez prázdniny televízor viac ako dve hodiny denne. "Vývin čítania detí je veľmi podobný vývinu v celej populácii," zhrnul Peter Valček výsledky výskumu, ktorý vyvracia, ale aj potvrdzuje mnohé dohady a špekulácie o čítaní, resp. nečítaní slovenských detí.

***

Vzťah detí ku knihám, k televízoru a k počítačom

* 51 % detí číta denne
* 4 % detí mimo školy vôbec nečítajú
* 21 % detí zabudne pri čítaní na celý svet
* 2 % detí nemajú možnosť navštevovať knižnicu
* 24 % detí navštevuje knižnicu raz za týždeň, 30 % raz za mesiac, 28 % nikdy nechodí do knižnice
* cez školský rok po návrate zo školy len 10,4 % detí pozerá televíziu viac ako 5 hodín (závislosť), rovnaký počet vôbec nepozerá televíziu
* cez prázdniny pozerá televíziu viac ako 5 hodín 22 % detí, iba 4,6 % televíziu nepozerá vôbec
* závislosť od televízie je vyššia u detí, ktoré nikdy nečítajú nahlas 30,8 %
* 42,5 % detí považuje čítanie za zábavné
* 25 % detí číta iba vtedy, ak je to domáca úloha
* 45,5 % detí dostáva rado knihy
* čím má rodina viac kníh, tým má dieťa pozitívnejší vzťah k čítaniu a menej pozerá televíziu
* deti, ktoré sledujú televíziu viac ako päť hodín, považujú čítanie za namáhavé, radšej sa bavia ináč
* 9,7 % domácností má menej než 10 kníh, 23 % má asi 25 kníh, viac ako 200 kníh má 11,4 % slovenských domácností
* len každá dvadsiata rómska rodina má doma viac než 25 kníh
* rómske deti sledujú televíziu výrazne viac v dňoch školského vyučovania a menej cez prázdniny
* 45,4 % detí, ktoré používajú počítač, číta každý deň
Zdroj: Literárne informačné centrum
Infografika: Pravda, ab

O čom deti najradšej čítajú

o zvieratách 62,7 %
o dobrodružstvách 56 %
o vesmírnych objavoch 43,5 %
o deťoch 31,2 %
o neznámych krajoch 30,6 %
návody a inštrukcie 30,5 %
o technike a jej zlepšeniach 29,6 %
o športovcoch 27,9 %
Poznámka: deti mali možnosť vybrať si z viacerých možností.
Zdroj: LIC
 

Mária Jenčíková

(Pravda 21. 2. 2006, roč. XVI., č. 43, str. 26)