"Vďaka spoza rohu striehnucej
„naivnosti“, ktorá sa občas skrýva
za škraboškou inovácií, by to
celé mohlo ľahko spadnúť na nos.
Akýkoľvek pokus o aspoň milimeter
odlišný prístup však v tejto chvíli
akceptujem."
Antológia súčasnej slovenskej prózy literatúra
bodka sk je dostatočne útla kniha na to, aby sa
dala prečítať na jeden šup od začiatku po koniec.
Netvrdím, že sa nám takto exponovaná čitateľská
intenzita vyplatí, ani že to zaručí extra silný lite-
rárny zážitok, na podobné bianko sľuby môžeme
už teraz pokojne zabudnúť. Autorská koncepcia
zostavovateľov publikácie nás však k takémuto
spôsobu čítania predsa len tak trochu nabáda.
Možno preto, aby sme prostredníctvom takto
sústredeného prístupu k dielu absorbovali spo-
ločné témy či naopak premeny motívov, ktoré sa
v jednotlivých textoch objavia, na chvíľu sa v nich
usadia, aby sa neskôr nanovo stratili. Zabúdať
by sme pri tom všetkom nemali ani na pravidlá
literárnej komunikácie. Práve s úvahami o nej
a jej dosahu na súčasnú tvorbu sa pri takýchto
vydavateľských projektoch možno občas povrch-
ne počíta. Nazdávam sa, že navrhované súvislé
čítanie má k takémuto uvažovaniu celkom blízko.
Okrem toho sa dá s predloženou knihou pra-
covať dvojako. Môžeme využívať nenápadne vy-
kúkajúce pomôcky. Tie sa vynárajú napríklad
v podobe rámcujúceho prológu, ktorý sa v úvode
vlastne vôbec nekončí, iba sa pred každým no-
vým textom zmení na krátku charakteristiku
tvorby vybraných autorov, aby sa neskôr preta-
vil na efektný epilóg. Rovnako príručkový cha-
rakter majú až na kosť zostručnené záverečné
mini medailóny o autoroch . V úplnom fi nále sa
dozvedáme niečo aj o dvojici samotných zosta-
vovateľov. Aj takýmto spôsobom sa dá vložiť do
čítania kúsok literárno-teoretického a zdá sa, že
aj trochu historického kontextu. Iný typ čitateľa
môže tieto informácie pokojne preskočiť a pri-
stúpiť ku knihe so záujmom o konkrétne prózy
bez toho, aby mu niekto so zoznámením sa s jej
súčasnými podobami akokoľvek pomáhal.
Školský aspekt
V tejto súvislosti je publikácia determinovaná
ešte jedným obmedzením, ktoré na prvý pohľad
nikoho neurazí. Podľa avíza prítomného v proló-
gu je určená pre stredné a vysoké školy. Zdá sa,
že edukáciou nasýtená ambícia zostavovateľov
by mohla priniesť knihe plusové body, dokonca
hneď niekoľko naraz, najmä keď sa do toho celé-
ho zapojí modifi kovaný sémantický trojuholník
dielo – pedagóg – študent. Má to ale jeden háčik.
S troškou zlomyseľnosti by sa dalo konštatovať,
že väčšia časť dnes už existujúcich antológií
slovenskej prózy má v sebe zakomponovaný nie
veľmi produktívny školometský aspekt, o tom
ideologicky obmedzujúcom teraz nehovorím. Aj
z tohto dôvodu je štipka instantnej nedôvery na
úvod možno legitímna. V tomto prípade, či ešte
presnejšie v tomto čase nachádzam ešte jedno ri-
ziko, ktoré sa podstaty samotnej publikácie určite
nedotkne. Vidím ho práve v aktuálnom priestore
spájajúcom akýkoľvek výber zo súčasnej prózy
s aktuálnym slovenským školským prostredím.
Práve školskú, resp. stredoškolskú stranu lite-
rárno-komunikačného kurtu vnímam ako znač-
ne kontaminovanú. Len dodávam,
že tu sú už úvahy o ideologických
obmedzeniach celkom namieste.
Napriek obmedzeniam a viace-
rým rizikám vnímam antológiu sú-
časnej slovenskej prózy publikova-
nú pod názvom literatúra bodka sk
ako zaujímavú. Oceňujem, že sa
v nej zostavovateľom darí držať
akokoľvek už nastavenú stopu
ich subjektívne zvolených krité-
rií, ktoré sú explicitne defi nované
v prológu. Polemizovať s nimi veľmi
nechcem, hoci by sa určite dalo, iba sa ich kvôli
poriadku letmo dotknem. Samotný výber diel by
mal byť v prvom rade trochu „nekompetentný“.
Nehľadal by som za tým nič zničujúce, resp. niečo,
vďaka čomu by publikácia od začiatku krívala
na obe nohy. Zostavovatelia a autori sprievod-
ných textov či textov o vybraných tvorcoch Peter
Balko a Peter Prokopec chcú hrať s otvorenými
kartami a sami sa hlásia k identite slovenského
spisovateľa. Štatút zámerne menej akademického
prístupu k vyberaniu próz ešte žiadnu revolúciu
určite neprináša. Vďaka spoza rohu striehnucej
„naivnosti“, ktorá sa občas skrýva za škraboškou
inovácií, by to celé mohlo ľahko spadnúť na nos.
Akýkoľvek pokus o aspoň milimeter odlišný prí-
stup však v tejto chvíli akceptujem.
Menej vážny koncept by mali v predloženej knihe
posilňovať aj ďalšie deklarované východiská. Anto-
lógia by sa podľa nich chcela odlišovať od iných, no
zároveň by ich mala rešpektovať. Podobne diétne
je to aj s akceptovaním pravidiel a defi nícií. Na
argumentačný štít si ich síce nikto nezavesí, no
v prípade potreby nimi nikto ani nepohrdne. Ďalej
by to celé malo byť hravé, v tej najoptimistickejšej
verzii by si texty uzurpovali právo na názor zabez-
pečujúci čitateľom širší raster zážitkov. O slovo sa
tiež hlásia pojmy originalita a vizuálna príťažlivosť,
hoci pri tej druhej ingrediencii si nie som až tak
veľmi istý. Možno je to iba vecou vkusu.
Antológia sviežich textov
Ako som už naznačil, polemizovať s kritériami
výberu nechcem. Samotná antológia totiž pole-
mizuje sama so sebou. Jedným z dôsledkov je to,
že namiesto odpovedí, ktoré by pomáhali v akejsi
chimérickej orientácii, sa v prostredí aktuálnej
prozaickej tvorby ponúkajú predovšetkým otáz-
ky. Občas sa celkom banálne pýtajú aj na to, čo
je vlastne ešte súčasná literatúra a čo už patrí do
predsiene literárneho kánonu, resp. aká je primár-
na logika výberu diel do tejto konkrétnej knihy.
Dopĺňam, že jej plusom je z môjho pohľadu to, že si
tvorcovia, či presnejšie ich diela svoje miesto v nej
dokážu obhájiť. O zásluhách by som v tomto prípade
nehovoril, hoci tie školské prostredie priam miluje.
Ak sa vrátim k intencii čítania, musím zdô-
razniť, že mi v knihe nechýba
aspekt sviežosti. Parciálne ho
nachádzam takmer v každej
z vybraných próz. Aj vďaka jeho
prítomnosti sa dá hneď od za-
čiatku nanovo absorbovať Va-
dasov jazykovo vybrúsený spô-
sob manipulovania s exotickou
mágiou, prijať Ballovo zvláštne
deštruktívne lavírovanie medzi
skutočnosťou a fi kciou, či len
bez emócií vychutnať intímny
priestor Dobrakovovej prota-
gonistov. Práve text tejto autorky považujem za
jedno zo silnejších miest celej tejto publikácie.
S rovnakou čitateľskou intenzitou a s podobne
nezodpovedanými otázkami sa dá pristúpiť aj
ku Kostelanského dynamicky vyrozprávanému
príbehu, ktorému nechýbajú okrem cynických
podfarbených situácií ani znaky paródie a frašky.
Okrem tohto typu písania nájdeme v antológii aj
referenčne odlišné podoby próz. V nich dominuje
rámec autobiografi í a reportáží. Tie sú údajne
„večné a opäť v móde“. Zvyšok textov nájdeme
stáť niekde uprostred. Nielen preto verím, že si
predložená antológia dvoch zostavovateľov svoje
miesto dajako vybojuje. Domnievam sa však, že
jej dnešné školské prostredie asi nepomôže.
