Vyhľadávanie
Záujmové združenie Aspekt pripravilo v rámci svojej knižnej edície ďalší zaujímavý projekt približujúci spisbu našich klasičiek formou výberu z ich diela, pričom zohľadnilo najmä rodovú perspektívu, cez ktorú vynikne pri čítaní textov postavenie ženy v našej spoločnosti a podoba rodových vzťahov, aké sa v nej utvárali v minulosti. Okrem rodovej perspektívy sa editorky zamerali na také aspekty literárneho diela vybraných autoriek, ktoré sú širšej verejnosti menej známe a boli prehliadané ako menej podstatné. Čítanky, ako vydavateľky nazvali tieto výbery, rozširujú pohľady na dielo klasičiek, naznačujú línie, akými sa uberalo rodovo citlivé myslenie v našej kultúre, ako sa prezentovalo v textoch popredných autoriek – a v tomto zmysle sú komplementárne k štandardným školským čítankám a učebniciam literatúry.
Prvá takto koncipovaná čítanka Slovenka pri knihe bola venovaná tvorbe Hany Gregorovej, druhá, Slovenka doma i na cestách, približuje dielo Terézie Vansovej. Kto siahne po tejto knihe, nepochybne objaví v tvorbe spisovateľky nové momenty, ktoré v tradičných učebniciach a čítankách ostávajú v úzadí alebo sú prekryté populárnejšími, romantickejšie a konvenčnejšie ladenými prózami (najmä Sirotou Podhradských). Vansová však vytvorila aj diela, ktoré sú – nielen z hľadiska reflexií postavenia ženy, vzťahov medzi rodmi či rodových stereotypov v slovenskej spoločnosti – otvorenejšie, kritickejšie, vernejšie sociálnej realite a podobe reálnych ženských skúseností ako jej najpopulárnejšie diela. Aj vďaka silnejšiemu zastúpeniu irónie ako zobrazovacej metódy či depatetizácie a väčšieho uvoľnenia autorského jazyka dovoľujú vytvárať adekvátnejší obraz o osobnosti samej autorky, ako aj o dobovej literárnej situácii u nás.
Práve s ohľadom na aspekty objavnosti sa editorky Jana Cviková a Jana Juráňová sústredili na cestopisnú prózu Pani Georgiadesová na cestách (Veselý cestopis do Prahy na národopisnú výstavu). Autorka ústami hlavnej protagonistky rozpráva o zážitkoch cesty do Prahy, kde sa konala veľká národopisná výstava, ktorá ideou všeslovanskej vzájomnosti podporovala národné emancipačné úsilie Slovákov a Sloveniek v situácii maďarizačných tlakov. Ako to vyjadruje v zasvätenej štúdii o tomto diele Marcela Mikulová, v cestopise sú prítomné aj momenty zvýrazňujúce otázky „ženského písania“ a postavenia žien v slovenskej literatúre (kultúre) danej doby, ku ktorým má hlavná postava – očividne aj autorka – ambivalentný vzťah. Ak si na jednej strane uvedomuje malú žičlivosť spoločenského prostredia literárnym aktivitám žien, na druhej strane zavrhuje vlastnú emancipáciu ženy ako niečo nežiaduce, škodlivé. Próza o „vlastivednom výlete“ je svojou vecnosťou, ironizáciou pomerov a humorným podtónom v istých momentoch priam kontrastom v porovnaní so Sirotou Podhradských. Okrem toho, že referuje o objektívnej udalosti a jej význame pre slovenské národné povedomie, podáva zábery aj do subjektívnej sféry – do prežívania udalosti hrdinkou.
Čítanka približuje aj román Kliatba – historický romantický obraz zo začiatku devätnásteho storočia, o ktorom M. Mikulová v štúdii Medzi „krásnostrašným“ a pragmatickým konštatuje, že spisovateľka mala odvahu pustiť sa do nových, u nás netradičných tém, ak sa rozhodla prerozprávať archívne doložené reálie, a tak uplatniť svoj záujem o históriu. Okrem spomínaných próz Čítanka prináša ukážky z biografických čŕt Ján Vansa, v ktorých popri obrazoch života spisovateľkinho manžela, evanjelického farára, presvitajú aj autobiografické momenty a spisovateľka dáva nazrieť do svojho vnútorného sveta. Napokon výber uzatvárajú ukážky z autorkinej korešpondencie dokumentujúce peripetie v jej osobnom živote, ale aj problémy, na ktoré narážala nielen ako spisovateľka, ale aj ako redaktorka Dennice – prvého slovenského ženského časopisu. Texty sú doplnené fotografickým materiálom viažucim sa k Vansovej životu. Verím, že aktualizované čítanie Vansovej pritiahne pozornosť mladšej i staršej generácie.
