Vyhľadávanie
Prekladu knihy Milo nemilo od Mila Janáča do poľštiny sa na rezidencii v Banskej Štiavnici venuje Tomasz Grabiński.
3. decembra minulého roku sme na našom webe oznámili výsledky výberu rezidentov a rezidentiek na prekladateľský pobyt v Banskej Štiavnici. TROJICA artist in residence vznikla v rámci Almázie Štiavnica: Mesto kultúry 2019 v spolupráci mesta Banská Štiavnica a projektu BANSKÁ ST A NICA a s podporou Fondu na podporu umenia. V roku 2020 v nej budú na svojich prekladoch pracovať prekladatelia a prekladateľky, ktorí sa venujú textom súčasných slovenských autorov a autoriek. Literárne informačné centrum organizačne zastrešuje tieto rezidencie a aktivity s nimi spojené, koordinátorkou projektu je Katarína Balcarová Kucbelová.
Prvou rezidentkou bola od 16. januára do 15. februára Weronika Gogola. Krátky rozhovor s ňou nájdete na našom webe. Po nej nastúpil na rezidenciu do 15. marca prekladateľ zo slovenského a českého jazyka Tomasz Grabiski. Je kultúrny manažér a diplomat. V súčasnosti pracuje v mestskej verejnej knižnici vo Vroclavi. Prekladá diela Pavla Vilikovského, Michala Hvoreckého a predovšetkým Pavla Rankova. Na rezidencii dokončuje preklad knihy Legenda o jazyku Pavla Rankova a pracuje na texte spisovateľa Mila Janáča, ktorý prerazil vo veľkom štýle hneď svojím zrelým debutom Milo nemilo. Jeho novela je vsadená do prostredia krčmy - tepajúceho srdca každej slovenskej obce. Okrem toho, že bola v desiatke literárnej ceny Anasoft litera, dočkala sa aj značného čitateľského úspechu.
Tomasz Grabiński nám odpovedal na niekoľko otázok, týkajúcich sa práce s textom či samotného pobytu v Banskej Štiavnici.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Milo nemilo?
Tak v prvom rade, je to dobrá kniha a aj autor je veľmi sympatický. Zaujímavé pre mňa je, že je to iná kniha ako tie, ktoré som v poslednej dobe prekladal z češtiny a slovenčiny. Je tu veľmi malo dejín a politiky, za to veľa chľastu a postrehov zo života, o ktorom málo vieme, pretože väčšina z nás predsa len vedie ako-tak usporiadaný život.
Celý príbeh sa ale začal minulé leto, keď bol Milo Janáč hosťom festivalu Mesiac autorského čítania, ktorý sa koná v júli v Brne, Ostrave, Ľvove, na Slovensku v košickej Knižnici pre mládež, a v Poľsku v Mestskej knižnici vo Vroclave, ktorej som zamestnancom. Poprosil som ženu, Katarzynu Dudzic-Grabińsku, aby pripravila preklad ukážky z tejto knihy, a na čítačke bola prítomná aj pani Ludmiła Koza z vydavateľstva Amaltea, ktorej sa táto kniha zapáčila. Hneď ten večer sa začali predbežné rokovania, potom sme sa dohodli, že preložíme knihu spolu a dnes sa blíži výsledok. A bude to prvá slovenská kniha vo vydavateľstve Amaltea, doteraz sa venovali rumunskej a českej literatúre.
Čím môže tento titul zaujať poľských čitateľov?
Martin M. Šimečka napísal v recenzii na túto knihu: „Slovenský opilec je ojedinelý zjav. Je iný než ruský alebo poľský, ktorý si aj v delíriu hmlisto uvedomuje, že je príslušníkom veľkého národa, a jeho pitie teda môže byť aj napĺňaním vyššieho cieľa, súčasťou národnej misie.“ Je jasné, že aj v Poľsku je tradícia tohto druhu literatúry pomerne veľká, za všetkých tu spomeniem tvorbu Jerzyho Pilcha, ktorá je aj preložená vďaka Jozefovi Marušiakovi do slovenčiny. Je čas, aby sme aj my v Poľsku poznali trochu iný druh slovenského a stredoeurópskeho opilca.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Ako v prípade každej knihy ide o to, aby sa príliš veľa vecí v preklade nestratilo, a aby preklad nebol horší od originálu. V prípade Milo nemilo sú výzvou na jednej strane všetky slangové prvky, a na druhej všetky floskule, s ktorými sa bežne stretávame. Aj zachovať rytmus a vtip tejto knihy je výzva. A keď si všimnete, že v poľštine je už problém s dobrým ekvivalentom pre slovo „výčapník“, tak to paradoxne nie je také jednoduché, ako by sa zdalo. V slovensko-poľským slovníku nájdete, že je to „szynkarz“, ale to je slovo tak skôr z 19. storočia, preto ho aj sprevádza vysvetlivka archaizmus.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Áno, rezidencie pre prekladateľov sú veľmi dobrým nápadom, a som rád, že som sa ich mohol párkrát zúčastniť. Trojica Air má ešte tú výhodu, okrem skvelých podmienok, že je organizovaná v malom meste, kde napríklad oproti Prahe a Bratislave nie je až toľko iných atrakcií a rozptyľovačov. Ale aj tak - najskôr sa človeku zdá, keď odchádza z domu, že mesiac je veľa času, a čo všetko stihne urobiť. A potom žasne, že už je koniec, už je čas baliť. Hodil by sa mi aj druhý mesiac.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a podobne?
Okrem Milo nemilo končím ešte preklad Legendy o jazyku od Pavla Rankova. A snažím sa vybavovať rôzne iné resty, prekladateľské a čitateľské. Doniesol som do Štiavnice pre ďalších rezidentov aj balík kníh nominovaných na Anasoft literu, tak čítam so záujmom aj to, čo ešte nepoznám.
Počas pobytu každého rezidenta a rezidentky sa v Banskej Štiavnici by sa malo uskutočniť aj podujatie, na ktorom sa predstavia v tandeme s autorom alebo autorkou, ktorých knihy prekladajú. Spoločná diskusia Mila Janáča a Tomasza Grabińského v Antikvariátiku (naplánovaná na 12.3.) bola však z dôvodu zákazu všetkých kultúrnych podujatí na Slovensku zrušená.
Autorkou grafickej koncepcie podujatí je Kristína Kubáňová, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
