„Na čečenskú kultúru som sa pozerala naivne. Nevšímala som si ich zvyky, Čečeni ich pred európskymi novinármi skrývali. Dnes by som už vedela, čo za tým je. Niektoré veci by som napísala inak. Ani som nevedela, čo to je vojna. Keby som to vedela, možno by som tam ani nešla. Dobre, že som to nevedela,“ povedala spisovateľka a novinárka Irena Brežná o skúsenostiach s rusko-čečenskou vojnou. Texty za celých 20 rokov jej trvania vyšli vo vydavateľstve Absynt pod názvom Vlčice zo Sernovodska. Nielen o tom s ňom diskutoval v bratislavskom kníhkupectve Martinus na Obchodnej Rudi Rus.
Brežná splynula s tamojšími ženami. Iba tak mohla zistiť o ich zvykoch a tradíciách čo najviac. Čečeni neboli žiadni zbabelci: „Išla som tam, aby som si osvojila právo na odpor, nešla som za obeťami, ale za ľuďmi, ktorí sa rozhodli brániť.“ O Čečencoch hovorí ako o bojovnom národe. Čečenky sú mimoriadne silné a hrdé ženy. V knihe spisovateľka opisuje sugestívne obrazy toho, ako tieto ženy vychádzali z ruín domu, prechádzali po sutinách, a pritom vždy dbali o to, aby vyzerali dobre, žensky, so správnym držaním tela. „Patrí to k ich samozrejmosti, ako ony vidia samé seba,“ dodala Brežná. Majú v sebe akýsi kódex hrdosti.
bb
