O jednom krste, dlhej ceste a frčke do nosa

     Existujú autori, ktorí z ničoho nič vyjdú na literárnu scénu a majú pocit, že to budú práve oni, čo zvíťazia nad ostatnými v akomsi pomyselnom súboji v hre na lepšieho. Veľa sa vtedy navraví, veľa popíše a ešte viac pomyslí – v dobrom aj zlom. Lenže zrazu bublina praskne a po predstavení ostane pár vystrihnutých novinových článkov, niekoľko tých, ktorí „nepochopili“ a jeden „nepochopený“. A tak stále dokola a dokola.

     Najťažšie to znášajú autori, ktorí si svoje dielo hromadili v zásuvkách a tak veľmi verili... Sú tu ale aj takí, čo ostrieľaní literárnymi súťažami, konfrontáciou s inými autormi, či samotným publikovaním vedia, že poézia, nech by ako chcela, nie je chlieb, čo dennodenne budú jesť zástupy a rady naň sa budú len predlžovať.

     Nakoniec je tu ešte jedna skupina – tí vedia, že ísť proti tomuto mechanizmu nemá zmysel, no napriek tomu to robia. A práve táto kopa autorov potom mení a tvaruje podobu literatúry. Neviem, či tento dlhý úvod pomôže práve Pavlovi Urbanovi a jeho debutovej knihe Obrázky z raja, faktom však zostáva, že už vykročil a zatiaľ je jeho krok istý.

     Pavel Urban patrí snáď do všetkých spomenutých kategórií – naozaj veľmi verí, v literatúre si už čo to preskákal a proti mechanizmu sa búri už niekoľko rokov. Presnejšie povedané – štyri. To je čas, za ktorý dal dohromady rukopis svojho debutu a pokúšal sa vyjsť s ním von. Nepomohli však ani posudky Dany Podrackej a Vojta Kondróta, veľmi sa chcel dožiť práve tejto knižky, no, bohužiaľ, nestihol to. Táto dlhá cesta skončila pred pár mesiacmi v Žiline, kde sa rukopisu ujalo nové vydavateľstvo Artis omnis a knižka mohla uzrieť svetlo sveta. Tým, že si nakoniec vybral regionálne vydavateľstvo, dal – podľa slov vydavateľa – akoby pomyselnú frčku do nosa aj Bratislave. Tá si predsa len žije vo vlastnom literárnom divadle a ochotníkov vidí iba nerada.

     Teoretik umenia, kurátor, učiteľ a fotograf Pavel Urban tak mohol vo štvrtok 2. júna slávnostne pokrstiť svoj debut v žilinskom Artfore a vstúpiť na ďalšiu, no o to náročnejšiu cestu – potvrdiť, že odhodlanie, aké ho sprevádzalo od prvej básne po prvú zbierku, ho neopustí ani pri putovaní k tej druhej.

Radoslav Tomáš