Vyhľadávanie
 Kafkov pomník v Tatranských Matliaroch |
 Autori pri pomníku F. Kafku: A. Baláž, I Čičmanec s manželkou, B. Kontová a M. Richter |
 Na besede v Poprade: M. Richter, A. Lustig, M. Mališová a K. Rybová |
 Katarína Rybová číta, A. Baláž a I. Čičmanec ako poslucháči |
 Kafkovská výzdoba ma Gymnáziu D. Tatarku v Poprade |
 Inscenovaný úryvok z hry M. Rcihtera Z Kafkovho pekloraja (v podaní študentov v Poprade) |
Druhý ročník Kafkových Matliarov, medzinárodného literárneho festivalu, ktorého vznik inicioval básnik a prekladateľ Milan Richter a Klub nezávislých spisovateľov a organizačne sa na ňom tento rok podieľalo aj Literárne informačné centrum, potvrdil zámer jeho zakladateľov upozorniť domácu i zahraničnú kultúrnu verejnosť na pobyt (vôbec najdlhší liečebný pobyt v pľúcnom sanatóriu) tohto veľkého svetového spisovateľa v Tatranských Matliaroch v roku 1921.
Bol to práve medzinárodný rozmer festivalu, ktorý bol pre tento druhý ročník Kafkových Matliarov charakteristický a znamenal aj ich najväčší prínos. Z odborného hľadiska prínos spočíval v prítomnosti a vystúpeniach dánskej literárnej vedkyne Dr. Birte Kontovej. Dlhodobo sa zaoberá dielom M. Prousta a W. Wolfovej a ďalším ťažiskom jej literárnovedného záujmu je aj F. Kafka. V Dánsku vydala knihu Identita viny u Franza Kafku a hlavné tézy tohto diela (v preklade M. Richtera) predniesla na tematickom popoludní v Dolnom Smokovci a potom pred študentmi Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku a študentmi bilingválneho slovensko-nemeckého Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Aspoň krátky citát z jej téz: „U Kafku je vina čosi podstatné. Postavám jeho próz sa zvyčajne prihodí, že ich odsúdia, hoci nevedia, čím sa previnili. Vlastne by sa to mohlo prihodiť hocikomu, hovorí Kafka. A ukázalo sa, že mal pravdu. Jeho sestry zomreli v koncentračných táboroch. U Kafku môžeme nájsť takpovediac spoločné prežívanie židovského exilu. V Procese ubodajú Jozefa K. na smrť. Ako psa, povedal, bolo to, akoby ho mala tá hanba prežiť. Kafka obrazne namáča svoje pero do krvi zákonnosti, ktorá riadi moderný ľudský život, obnažuje pred naším zrakom svoju túžbu po obrode ľudských a duchovných hodnôt, aké v jeho dobe nemohli byť sprostredkované žiadnym iným spôsobom než písaním.“
Pohľad na prijatie Kafkovho diela na Slovensku v prvej polovici 60. rokov 20. storočia a jeho vplyv na modernú nórsku literatúru predstavil ďalší zahraničný účastník festivalu Ivan Čičmanec, ktorý od roku 1969 trvale žije v Nórsku, je známym prekladateľom slovenskej medzivojnovej poézie a glosátorom nórskeho kultúrneho života. Hovoril o Kafkovom „predchodcovi“ v nórskej literatúre Hamsunovi – hrdina jeho románu Hlad vykazuje silnú príbuznosť s Kafkovými postavami, priblížil aj kafkovské inšpirácie v súčasnej nórskej próze a uviedol príklady, keď sa Kafka stretáva aj so sústredeným záujmom odborníkov v oblasti psychológie. S najväčším záujmom prijali stredoškoláci v Poprade a potom aj účastníci besedy v knižnici G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši prednášku – skôr voľný prúd asociácii a príbehov – Arnošta Lustiga, českého spisovateľa a od roku 1969 profesora na Americkej univerzite vo Washingtone na tému vplyvu Kafkovho diela v Amerike. Uviedol, že v USA už tretia generácia číta Kafku, jeho dielo vychádza v masových nákladoch, lebo hoci je Amerika bohatá krajina, existuje v nej fenomén „strachu z hojnosti“, celé generácie sú ním zasiahnuté, je to často nepochopiteľný a nemotivovaný strach, a jeho odraz nachádzajú práve v Kafkovom diele. Často o tom hovorí so svojimi študentmi, ktorí vnímajú, akí sú bohatí Američania často bezradní vo vzťahu k hodnotám, majú strach z budúcnosti, celkom nechápu, čo sa s nimi deje, a majú obavy z budúcnosti. Práve mnohé podobné pocity ovládajú aj Kafkových hrdinov v románoch Proces, Zámok a jeho slávnych poviedkach. Lustig svoje vystúpenia dokladal židovskými anekdotami, krátkymi spomienkami na vlastnú tragickú skúsenosť z nemeckých táborov smrti (včlenenú do jeho slávnych diel ako Diamanty noci, Transport z raja, Modlitba pre Katarínu Horowitzovú a ďalšie) a zaujal i uchvátil študentov v Poprade i publikum v Liptovskom Mikuláši. Treba uviesť, že do medzinárodného rozmeru festivalu prispela svojím pohľadom na komplikované vzťahy v rodine F. Kafku riaditeľka Centra F. Kafku v Prahe M. Mališová, ktorá hovorila aj o činnosti centra i Spoločnosti F. Kafku – A. Lustig je jej čestným predsedom a vlani získal ako medzinárodne uznávaný spisovateľ aj prestížnu Cenu Franza Kafku.
Slovenskými účastníkmi festivalu bol Milan Richter, ktorý okrem početných organizačných povinnosti čítal svoje básne a pripravil študentom v Poprade aj mediálnu prezentáciu Kafka a ženy (študenti sa zasa predstavili inscenovaným úryvkom z jeho hry Z Kafkovho pekloraja), ďalej mladučká Katarína Rybová, autorka útlej, ale literárne hodnotnej knižky aforizmov Svitá, a ešte nebola tma. Hoci ich písala ako 18-ročná gymnazistka T. Janovic ocenil ich „jemný voňavý humor“. Pochopiteľne, Katka pri ich čítaní vzbudila veľký záujem i uznanie generačných vrstovníkov. Tretím slovenským účastníkom bol autor tohto článku. Čítal som časti z knihy Hriešna Vydrica, v ktorých som upozornil na Kunderov pohľad na Kafku v jeho eseji Kastrujúci tieň svätého Garta; v príspevku Kafka mojej generácie som okrem iného uviedol, že mňa osobne bytostne oslovil román Proces, pretože „mi veľmi pripomínal socialistickú spravodlivosť, monštruózne politické procesy stalinskej éry, ktorých zvrátenosť som zažil ako dieťa. Čítal som vtedy Kafku ako politického autora, podobne ako som vtedy takto čítal Orwella či Solženicynovo Súostrovie Gulag, ktoré popri nacistických táboroch smrti najlepšie v realite zaznamenáva to, čo Kafka stvoril vo svojom snovom symbolickom svete“.
Kafkove Matliare 2008 mali aj výrazný spoločenský rozmer. Ich účastníkov prijali primátori tatranských miest Vysoké Tatry a Kežmarok, na pietnej spomienke pri Kafkovom pamätníku v Tatranských Matliaroch sa zúčastnili predstavitelia verejného a kultúrneho života vo Vysokých Tatrách. Účastníci festivalu poskytli početné rozhovory regionálnym médiám, košickej redakcii STV, káblovým mestským televíziám vo Vysokých Tatrách, Kežmarku a Liptovskom Mikuláši. Závideniahodne boli na stretnutia pripravení aj gymnazisti, a tak sa vytvoril priestor na obojstranne obohacujúci pohľad na F. Kafku a jeho literárne dielo. Kafkove Matliare by sa po svojom druhom ročníku mohli v budúcnosti stať významným literárnym podujatím so stále rastúcim zahraničným záujmom. Aj priestorom pre poznanie slovenskej literatúry a jej autorov.
Anton Baláž
Foto: Marián Semaník
