Opäť som sa dostal do diskusie o papierových a elektronických knihách. „Veď to sa ani porovnávať nedá, e-knihu predsa ani nevlastníš,“ zaútočil môj známy.

A čiastočne mal pravdu. Rozdiel tu je najmä v tradičnom spôsobe čítania, v návyku a pocite, že si knihu môžem ohmatať. Je rozdiel, ak si kúpite novinku za 12 €, máte ju v ruke, listujete v nej alebo si len stiahnete akýsi virtuálny dokument, ktorý navyše ani nevlastníte, len máte právo na jeho používanie. Toto je najčastejší a celkom legitímny argument. Veď aj naše deti sa učia v škole takmer výlučne z papierových učebníc, hoci niekde už zaleteli aj digitálne lastovičky. Na čítanie e-knihy treba dobré koncové zariadenie (čítačku, tablet) a priznajme si, že čítanie papierovej knihy zvládne každý, zatiaľ čo používanie aj toho najjednoduchšieho e-zariadenia nie. A čo ak sa zmení majiteľ platformy alebo zanikne? Čo sa udeje s mojimi e-knihami, ktoré som si poctivo kúpil? Ďalšie racionálne otázky. Papierovú knihu prosto máte doma a hotovo.

Takto by sa dalo pokračovať donekonečna, no podľa mňa je to nesprávny pohľad. Umberto Eco to vystihol veľmi presne – vynález knihy prirovnal k vynálezu kolesa alebo lyžičky. Obe sú dokonalé a nedajú sa vylepšovať. Aj knihy sú dokonalé, nemožno ich nahradiť, ale dá sa rozširovať čitateľský/používateľský komfort práve v možnostiach čítania a prístupu k nim.