Vyhľadávanie
Literárna udalosť, ktorá sa konala podvečer 11. septembra 2019 v kníhkupectve Martinus, prilákala množstvo návštevníkov. V nádychu humoru a nových poznatkov v ňom prebiehala
prezentácia nového prekladu Bulgakovho románu Majster a Margaréta najmä zásluhou moderátora Rudiho Rusa, prekladateľa Jána Štrassera a herca Lukáša Latináka.
Meno Bulgakova je preslávené, v internetových vyhľadávačoch možno nájsť na neho tisíce odkazov a o jeho románe Majster a Margaréta je napísané množstvo textu, ktoré vysoko prevyšuje samotné dielo. Možno aj preto bolo výzvou pre prekladateľa Jána Štrassera pustiť sa do nového prekladu necenzurovaného originálu. Dôležité preňho bolo aj to, že ho román bavil, lebo v tom prípade predpokladal, že bude baviť aj samotného čitateľa. Pri práci mu pomohlo aj prečítanie Denníkov Majstra a Margaréty, ktoré napísala manželka Michaila Bulgakova Jelena a ktoré vyšli v češtine. Denník si založila v roku 1933 na popud svojho manžela, a tak sa môžeme jej zásluhou dozvedieť o autorovej literárnej činnosti, jeho boji s byrokraciou, myšlienkami, názormi, zápasom s vrchnosťou a o jeho tragickom životnom osude v totalitnom režime.
Autorov postoj sa odráža aj v knihe Majster a Margaréta, nie je to prvoplánová satira, ukazuje v nej ruskú realitu v naivistickej podobe. Príbeh v nej postavil ako mysterióznu grotesku, ktorá vlastnou energiou odhalila spôsob života vtedajšieho, ale aj neskôr brežnevovského, možno aj putinovského Ruska. Cez prizmu neštandardných vecí obnažuje myslenie ľudí, napríklad opisom paranoje z cudzincov. Realita sa prepletá s neskutočným, duchovno s každodennou rutinou sovietskeho národa tridsiatych rokov 20. storočia.
Autor začal pracovať na románe v roku 1928, prvú verziu však zničil a v roku 1931 ho začal písať nanovo. Dopísal ho v roku 1936, stále ho však upravoval, naposledy mesiac pred svojím úmrtím v roku 1940. Jeho žena knihu dokončila v roku 1941. Jej vydanie však bolo pozastavené a 25 rokov neprístupné. Cenzurovaná verzia románu vyšla až v roku 1966 a 1967 v časopise Moskva v dvoch pokračovaniach, preklad na Slovensku v roku 1968.
Román sa ťažko žánrovo zaraďuje. Prekladateľ Ján Štrasser ho prirovnáva k tomu, akoby v českej literatúre Franz Kafka a Jaroslav Hašek napísali spolu Zámok a Švejka. Dá sa čítať rôznymi spôsobmi aj bez politického podtextu a možno ho pripodobniť k románu Meno ruže Umberta Eca, ktorým si vzdelanejší čitateľ obohacuje svoje vedomosti, ale nájde v ňom veľa aj menej vzdelaný čitateľ, ktorý si ho vychutná ako zábavnú knihu.
Foto: Ján Belák
