Vyštudovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte
UK s jazykovou kombináciou nemčina a švédčina. Život ma však zavial na
Island a postupne k prekladom islandskej literatúry, keď ma Vydavateľstvo
Slovart oslovilo s ponukou preložiť román Ratolesť spisovateľky Auður Avy
Ólafsdóttir (2013). Kniha nežným, citlivým, no zároveň humorným tónom
rozpráva príbeh hlavného hrdinu a jeho vyrovnávanie sa s výzvami dospe
losti, vzťahov a neočakávaného rodičovstva. Jazyk je pomerne jednoduchý,
skrýva však v sebe veľkú hĺbku a premyslenú symboliku.
Veľmi odlišným čitateľským i prekladateľským zážitkom bol román Máni
Steinn: Chlapec, ktorý nebol (Vydavateľstvo Slovart 2016) od spisovateľa
a básnika Sjóna, nepochybne patriaci medzi knihy, v ktorých čitateľ aj po
niekoľkých prečítaniach objavuje čosi nové. Kinematografia a nemé filmy
zohrávajú nielen dôležitú úlohu v rozprávaní, ale inšpirovali aj štýl a stavbu
románu. Príbeh chlapca Mániho Steinna sa odohráva v roku 1918, a hoci
historické udalosti zostávajú kulisou, časové zasadenie deja sa odráža
v jazyku plnom archaizmov i citátoch z dobových novín. V kombinácii
s útlosťou knižky, v ktorej každá veta nesie hlboký význam, predstavoval
tento text zaujímavú prekladateľskú výzvu.
Pred pár dňami vo vydavateľstve Artforum vyšiel román Ryby nemajú
nohy, v poradí už druhý titul spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Epizo
dický štýl jeho rozprávania, ktoré sa presúva v čase a aj medzi jednotlivými
postavami, už slovenskí čitatelia môžu poznať z titulu Letné svetlo, a potom
príde noc (2014). Diela tohto autora sú veľmi „islandské“, svojím prostre
dím a reáliami približujú čitateľovi život a prácu na islandskom vidieku
i súčasnú islandskú spoločnosť, pričom sa nevyhýbajú kritike. Zároveň sú
však univerzálne: rozprávanie je popretkávané úvahami o živote a smrti,
Bohu, láske a ľudských vzťahoch. Nastoľujú veľké životné otázky, na ktoré
mnohí hľadajú odpovede, a podávajú tak výnimočné svedectvo o tom, čo
znamená byť človekom.
Mnohé diela islandskej literatúry sú pevne zakotvené v islandskej spo
ločenskej a prírodnej realite, ktoré v nich zohrávajú dôležitú úlohu, no
slovenskému čitateľovi nie sú veľmi známe. Preto sú jednou z najväčších
výziev pri preklade práve reálie. Nepochybne to však prispieva k fascinácii
Islandom. Dúfajme, že pretrvá záujem o preklad islandských diel do slo
venčiny, pretože napriek svojej neveľkej rozlohe ponúka obrovské literárne
bohatstvo – modernú literatúru, ale aj staroislandské ságy.
