Na to, aby sme sa niečo dozvedeli o vývine súčasnej ruskej literatúry
(mám na mysli prózu), ktorý sa môže zdať komplikovaný a málo prehľadný,
môžeme sa pozrieť na jej kritické reflexie a analýzy odborníkov. Tí ju del ia
na vojenskú (afganskú či čečenskú) prózu, dedinskú prózu, ďalej diela
a autorov tzv. ruskej otázky, starších a mladších postmodernistov, metafy-
zických real istov, neoreal istov či magických real istov a ďalších. No treba
hneď dodať, že k dispozícii sú aj inak poňaté delenia a klasifikácie. O niečo
jednoduchšie je orientovať sa podľa zoznamov diel a autorov ocenených
v posledných rokoch literárnymi cenami, štátnymi i neštátnymi. Medzi
tými druhými vyniká cena Booker udeľovaná za najlepší román napísaný
po rusky, ale i jej konkurent Antibooker. Perličkou je, že od roku 1972 až
do dnešných čias sa udeľuje i disidentská literárna cena Andreja Belého,
kde je premiant odmenený jedným rubľom a f ľašou vodky s jablkom…
Dôležitou úlohou literárnych ocenení je vyvolanie čitateľského záujmu,
no samozrejme, že objektívne odrážajú aj kvalitu a hodnotu diela a tiež
smerovanie literatúry.
Ak nás však zaujíma úplne najaktuálnejšia situácia ruskej literatúry, nie
je od veci pozrieť sa na ňu v kontexte toho, čo sa tu ponúka na bibl iofilských
výstavách. Zhodou okolností som prednedávnom mala prí ležitosť navštíviť
jednu takúto výstavu, 17. ročník známeho moskovského medzinárodného
knižného veľtrhu non-fiction. V úctyhodných priestoroch Ústredného
domu výtvarného umelca na Krymskom vale počas niekoľkých dní po-
sledného novembrového týždňa vystavovalo svoju produkciu množstvo
vydavateľstiev z celého Ruska, no prezentovali sa aj zahraničné kultúrne
centrá so svojimi projektmi (tento rok bol venovaný tvorbe hispanofónnych
autorov zo Španielska a Latinskej Ameriky). Možno ešte zaujímavejší než
samotné dianie veľtrhu mi pripadali jeho návštevníci, ruskí čitatelia,
ktorí sú pravými milovníkmi, ba fanatikmi kníh a čítania. Ich radostné
vzrušenie a pobehovanie či diskutovanie okolo stánkov som vnímala aj
v súvislostiach mimoriadnej pozornosti, akej sa v Rusku literatúra tešila
v roku 2015, ktorý bol vyhlásený za rok literatúry.
Veľtrh je síce podľa názvu zameraný na populárno-náučné, faktografické
a odborné publ ikácie, ale v minulom roku sa konal v znamení detskej l ite-
ratúry a tiež umeleckého prekladu na pamiatku zosnulého Borisa Dubina,
ktorého ruské preklady tvorby J. L. Borgesa, H. Arendtovej, S. Becketa
a iných sú pokladané za kultové. Detská literatúra a otázky prekladania
boli aj témou seminárov a rôznych prezentácií. Neznamenalo to však,
žeby tu chýbala umelecká literatúra. Vydavateľstvá sa predbiehali v tom,
kto prinesie tie najčerstvejšie novinky z beletrie pre dospelých. Tie ešte
počas trvania veľtrhu prečítali povolaní posudzovatelia a hneď zahorúca
zostavovali rebríčky najpozoruhodnejších titulov.
Moskovská kritička Galina Jozefovič spomedzi produkcie ruských au-
torov vyzdvihla román Autochtóni spisovateľky Márie Galinovej, oceňujúc
úchvatnosť tejto fantazmagórie s lokálnym koloritom (päťdesiatosemročná
Gal inová pôsobí v Tversku), vlkolakmi, zjaveniami, časovými posunmi, ne-
určitosťou rozprávania a barokovou architektúrou. Za ďalšiu pozoruhodnú
knihu z rodu ženskej literatúry pokladá román Zulejka otvára oči takmer
štyridsaťročnej autorky Guzeľ Jachinovej z Kazane, v ktorom magicky, s et-
nografickými podrobnosťami vyrozprávala o sovietskom združstevňovaní
v Tatársku. Znaky bestselleru má podľa nej i nová rodinná sága Jakubov
rebrík od spisovateľky Ľudmi ly Ul ickej, ktorá, slovami Jozefovič, pokračuje
v spracovaní „mimoriadne dôležitej kultúrnej univerzálie“ Ruska, tvorení
spoločného menovateľa… Ulickej diela dobre poznáme aj v slovenských
prekladoch. A zarezonovali i dejiny súčasného Ruska Celá kremľovská
procesia Michaila Zygara v žánri dokumentárneho románu.
