„Jednoduchý popis faktov nestačí na to, aby sme im aj porozumeli. Románový štýl neredukuje historické rozprávanie na výplod bezbrehej fantázie, ale slúži na vykreslenie ľudskej podstaty jednotlivých historických osobností.“ Týmito slovami v závere knihy Kristovo dvojča akoby sa francúzsky spisovateľ, esejista a religionista Patrick Banon (1959) snažil vysvetliť a zároveň obhájiť žánrovú zmes svojho diela o Jánovi Krstiteľovi a jeho dobe.
Záleží na čitateľovi, ako bude text vnímať. V každom prípade sa v niektorých okamihoch neubráni dojmu, že stojí priamo napríklad v komnatách Herodesa a sleduje, ako mu ani blízkosť smrti neuberá na krvilačnosti. Alebo pozoruje láskavý vzťah Zachariáša a neplodnej Alžbety, ktorí tak veľmi túžia po dieťati a veria v Božiu prozreteľnosť a všemocnosť, že sa nakoniec dočkajú syna Jána. Toho, ktorý je od počiatku „zasvätený“, a neskôr ako Ján Krstiteľ bude hlásať príchod Mesiáša. Ba čo viac, odhodlá sa „Boha zmieriť s jeho ľudom“.
Patrick Banon je sugestívny rozprávač, scény, ktoré priam maľuje slovom, ožívajú pred očami. Lenže v snahe priblížiť vtedajší svet nepostrehne, keď sa čitateľ nevdojak začne utápať v množstve faktov a mien. Rozsiahly poznámkový aparát, životopisné údaje o jednotlivých osobnostiach, chronologické tabuľky, rodokmeň Hasmonejovcov, ale aj manželiek a potomstva Herodesa Veľkého či mapky sveta a mesta Jeruzalema za čias Jána Krstiteľa sú mimoriadne cenné a poučné. Avšak čitateľ menej zdatný v peripetiách dejín a náboženstva židovského národa môže byť zaskočený.
Dostáva lekciu o saducejoch – strážcoch Chrámu, farizejoch – strážcoch Slova, zelótoch – strážcoch Zeme, esénoch – strážcoch Zmluvy ap., ale aj o starom Ríme a zrode antijudaizmu.
Zaujímavé sú pasáže, v ktorých autor upozorňuje na súvislosti medzi tým, čo bolo, a tým, čo je. Či už ide o princíp zbožštenia, obety, postavenie žien (napr. legenda o Salome) alebo niektoré pramene kresťanstva. Autor začína legendou o zakladateľoch Ríma Romulovi a Rémovi a končí kapitolou o predzvesti Poslednej večere. Prelínajú sa tu hypotézy aj fakty, beletria aj poézia. Výsledkom je svojská esej o viere a hľadaní. Treba oceniť jej preklad a uvedenie na náš knižný trh. Ide o nevšednú a poučnú knihu, je to však náročné čítanie.