Objavovanie Dobšinského v dialógu

Pri príležitosti vydania pamätnice Pamodaj šťastia, rozprávka (zostavovateľ Ondrej Sliacky), ktorú vydalo Literárne informačné centrum, pripravila Mestská knižnica v Bratislave a Literárne informačné centrum rovnomenné podujatie, ktoré sa uskutočnilo 3. júna 2008 o 17.00 hod. v Galérii Artotéka na Kapucínskej 1 v Bratislave.

V programe vystúpila poetka Dana Podracká a básnik Ľubomír Feldek, ktorí do publikácie prispeli esejami. Hudobnými vstupmi prispel Renesančný súbor zo ZUŠ J. Kresáka z Karlovej Vsi.

Rozprávka je štafeta, ktorá patrí všetkým a nikomu, a každý, kto sa odváži znova porozprávať rozprávku, nemá celkom právo sám sa pod ňu podpísať. Ani Dobšinský sa nepodpisoval pod rozprávky, ktoré zhromaždil, a veľmi starostlivo uvádzal toho, kto mu rozprávku podal,“ hovoril Ľ. Feldek aj na margo svojich úprav ľudových rozprávok.

V publikácii Pamodaj šťastia, rozprávka sú nielen jeho podania, ale aj esej Tri pohľady na Pavla Dobšinského. Dana Podracká prispela do knihy esejou pod názvom Ako sa stať človekom, ktorá je analýzou symbolov v rozprávke Škrupinový zámok.

Na podujatí v Mestskej knižnici sa obaja podelili s prítomnými svojimi fascináciami Dobšinským. Dana Podracká hovorila o snoch, ktoré sa vyskytujú v Dobšinského rozprávkach, Ľubomír Feldek za opísal anabázu rozprávky O hlúpej žene, s povestnou gradáciou a humorom.

Dana Podracká otvorila prítomným svoj svet uvažovania v tajomnom podaní: „Dobšinský mal uschované rozprávky v sakristii, tam, kde sa uchovávajú bohoslužobné predmety. Keby sme tieto povesti skúmali, nájdeme v nich množstvo symbolov, ktoré ma tiež fascinujú a považujem ich za posvätné, sväté... Keď som písala knižku o mytologických symboloch pod názvom Jazyky z draka, zobrala som si tatranské trojdielne vydanie Dobšinského z roku 1966 a zrátala som všetky rozprávky. Bolo ich 153. Zdalo sa mi to zvláštne, povedomé číslo, lebo kto pozná Evanjelium podľa Jána, keď sa zjavil učeníkom už zmŕtvychvstaný Kristus, prikázal Šimonovi Petrovi vytiahnuť sieť s rybami. Keď ryby prepočítal, bolo ich presne 153. Až ma myklo a pomyslela som si, že aj Dobšinský, ktorý bol evanjelickým kňazom, nevybral tento počet náhodou – tento počet je akýmsi skrytým svätým číslom, a možno aj ochránil túto krajinu a jej povesti. Keď ich ukryl v sakristii, malo to vyšší zmysel a jeho presah cítime až dnes.“

Podujatie bolo nielen pre komorné prostredie Galérie Artotéka hĺbavým objavovaním Dobšinského v dialógu Dany Podrackej a Ľubomíra Feldeka.

 

Foto: Andrej Matuška