Je najdlhší deň v roku, dusná predbúrková horúčava, a v preplnenom košickom kníhkupectve Artforum začína prezentácia knihy, z ktorej počas večera nezaznie nijaké čítanie. Fonts SK (Slovenské centrum dizajnu) Samuela Čarnokého, grafického dizajnéra a písmotvorcu, je v prvom rade knihou písiem, kniha o písmach a napokon kniha 19 rozhovorov s tvorcami písiem. Akási súhrnná obrazová správa o stave dizajnu písma na Slovensku.
Britva, Deva, Galliba, Lečo, Preto, Prechod... Napríklad písmová séria Lečo vznikla na základe špajzového bádania Čarnokého, konkrétne nápismi na etiketách leča zo 70. a 80. rokov. Medzi ďalšie autorove impulzy patrí tínedžerské zaujatie streetartom a grafitmi, neskôr aj fascinácia retro neónovými obchodnými nápismi, z ktorých vznikla v spolupráci s Radom Sinčákom dnes už beznádejne vypredaná kniha NEONa.
V rozhovore so spisovateľkou Ivanou Gibovou sme sa dozvedeli, že nielen písmenká sú dôležité, ale aj svetlý priestor medzi nimi. Prvé písmená, ktoré tvorca začne vytvárať, sú hranaté „n“ a oblé „o“, z ktorých sa dajú odvodiť ďalšie. Vytvoriť písmo sa dá za týždeň, ale zvyčajne to trvá mesiace, niekedy roky. Čarnoký nikdy nie je so svojím písmom spokojný úplne, najviac však asi s Inkou, ktorú vytvoril pre priateľku Evu. Nikdy zatiaľ nevytvoril písané písmo – správne sa volá skriptové –, lebo to už je o dosť náročnejšie, teda to, ako sa budú znaky navzájom spájať. A že niektoré slová sú v procese dizajnu obľúbenejšie ako iné, sú to napr. „hamburger“ alebo „minimum“. Slová, kde sa dobre testuje rytmus medzi písmenami.
A napokon sa dozvedáme, prečo je na obálke knihy najväčší nápis „Päťtýždňové vĺčatá nervózne štekajú na môjho ďatľa v tŕní...“ – lebo je to pangram.
Karol Voleman
